Prednášky: Dialektológia ako vedná disciplína - Vzťah dialektu k spisovnému jazyku
Skryť detaily | Obľúbený- Kvalita:85,8 %
- Typ:Prednášky
- Univerzita:Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici
- Fakulta:Fakulta humanitných vied
- Kategória:Jazyky
- Podkategória:Slovenský jazyk
- Predmet:Dialektológia
- Študijný program:Slovenský jazyk a kultúra v kombinácii
- Autor:Matt
- Ročník:3. ročník
- Rozsah A4:8 strán
- Zobrazené:955 x
- Stiahnuté:0 x
- Veľkosť:0,2 MB
- Formát a prípona:MS Office Word (.doc)
- Jazyk:slovenský
- ID projektu:47355
- Posledna úprava:09.07.2018
Jazykové útvary:
1. spisovný jazyk
2. hovorový spisovný jazyk (štandard)
3. bežný hovorový jazyk (subštandard)
4. interdialekty
5. teritoriálne dialekty (najstaršia forma jazyka)
Dialekt
• štruktúrny variant vo vzťahu k inému variantu (Chloupek) - dichotómne delenie (spisovnosť - nespisovnosť)
• čiastkový útvar, v ktorom spontánne v nemodelových sférach komunikuje autochtómne obyvateľstvo istej geograficky vymedziteľnej oblasti (Ripka)
• relatívne samostatná, autonómna variabilná forma jazyka, ktorá má vlastnú vnútroštruktúrnu organizáciu, tvoriacu systém (Ripka) - nárečie nie je kodifikované ale má normu
• keďže nárečia sú nespisovné útvary, nie sú kodifikované, nemajú celospoločenskú platnosť a charakterizuje ich menšia štylistická diferencovanosť.
• Súčasný stav a členenie slovenských nárečí je výsledkom dlhodobého vývinu národného jazyka
• Popri spisovnom jazyku nárečia prejavili svoju životaschopnosť
• Dopĺňajú spisovný jazyk jazykovými prostriedkami v rozličných štýloch a žánroch
• Pozitívne vplývajú na spisovný jazyk aj tým, že upevňujú vedomie stability a historickej kontinuity národného jazyka ako celku
• Skúmanie nárečí, ich historickej genézy o súčasného stavu je dôležité pre hlbšie poznanie spisovného jazyka, jeho vývinu i dejín národe
1. spisovný jazyk
2. hovorový spisovný jazyk (štandard)
3. bežný hovorový jazyk (subštandard)
4. interdialekty
5. teritoriálne dialekty (najstaršia forma jazyka)
Dialekt
• štruktúrny variant vo vzťahu k inému variantu (Chloupek) - dichotómne delenie (spisovnosť - nespisovnosť)
• čiastkový útvar, v ktorom spontánne v nemodelových sférach komunikuje autochtómne obyvateľstvo istej geograficky vymedziteľnej oblasti (Ripka)
• relatívne samostatná, autonómna variabilná forma jazyka, ktorá má vlastnú vnútroštruktúrnu organizáciu, tvoriacu systém (Ripka) - nárečie nie je kodifikované ale má normu
• keďže nárečia sú nespisovné útvary, nie sú kodifikované, nemajú celospoločenskú platnosť a charakterizuje ich menšia štylistická diferencovanosť.
• Súčasný stav a členenie slovenských nárečí je výsledkom dlhodobého vývinu národného jazyka
• Popri spisovnom jazyku nárečia prejavili svoju životaschopnosť
• Dopĺňajú spisovný jazyk jazykovými prostriedkami v rozličných štýloch a žánroch
• Pozitívne vplývajú na spisovný jazyk aj tým, že upevňujú vedomie stability a historickej kontinuity národného jazyka ako celku
• Skúmanie nárečí, ich historickej genézy o súčasného stavu je dôležité pre hlbšie poznanie spisovného jazyka, jeho vývinu i dejín národe