Prednášky: Dejiny slovenskej literatúry 3 - vypracované otázky

Počas 1. svetovej vojny literatúra obsahovala odmietavý postoj voči vojne, protimonarchistické nálady, reakcie na revolučné udalosti. Starší autori prestávali tvoriť: Jesenský bol na fronte, Tajovský- ?, Vajanský v r. 1916 zomrel, Hviezdoslav zomrel v r. 1929? . Vojnu najvýraznejšie reflektovali prechodní autori Rázus a Krčméry, noví mladí prozaici prinášali nové témy- cudzokrajné, exotické motívy
1918- koniec 1. svetovej vojny, vznik Československej republiky, národné oslobodenie
prelom 30tych rokov- svetová hospodárska kríza, 1933- v Nemeckú nástup fašizmus, ktorý ohrozoval slobodný rozvoj národov. Ľavica v ČSR- hnutie Ľudového frontu (Novomeský, Poničan, Kráľ, Clementis)- obrana slobody, demokracie a kultúry. V protifašistickom odboji zohrali významnú úlohu DAVisti, najmä básnik a publicista Laco Novomeský. V r. 1936 vznikol v Trenčianskych Tepliciach Prvý kongres spisovateľov- bola to jednota slov. spisovateľov v obrane slobody a veľkých ideálov ľudstva pred fašistami.
1939-1945- Slovenský štát- fašistický režim, ktorý ovplyvňoval aj literatúru, ale hlavný lit. prúd zostával v kontinuite s demokratickými a humanistickými tradíciami národnej literatúry. Nesúhlas s dobou autori vyjadrovali prostr. alegórií a symbolov, ilegálnej odbojovej tlače či nezverejňovanej tvorby.
Počas SNP (nie PO?)- kvalitatívne nová spoločenská a teda aj literárna situácia