ÚVOD Cisár Konštantín dostal prívlastok Veľký za svoje činy v Rímskej ríši, no hodnotenie jeho vlády nie je v každom uhle pohľadu také grandiózne či veľkolepé. O pozitívach či negatívach a jeho činoch vládnutia je nevyhnutné dlhšie študovanie prameňov a objektívne zhodnotenie.
POČIATKY VLÁDY Cisár Konštantín je adoptívny syn cisára Constantia Chlora. Celé meno Constantia Chlora znelo Flavius Valerius Constantius a jeho vláda sa datuje na roky 250 - 306 nášho letopočtu. Konštantín je synom konkubíny Heleny a Constantia Chlora, no vzťah s Helenou prerušil kvôli sobášu s nevlastnou dcéra Maximiana Theodoru. Konštantín bol vychovávaný na Diokleciánovom dvore na východe ríše. Keď zahynul na vojnovej výprave v Británii Constantius Chlorus v roku 306, vojsko si za svojho cisára zvolilo Konštantína. Nástup Konštantína do vlády bol veľmi zložitý a náročný. Mladý cisár sa musel popasovať s nastoleným režimom od vlády Diokleciána. Režim, ktorý nastolil sa nazýva Systém štyroch cisárov. V tomto systéme bola ríša rozdelená a na jej čele boli štyria cisári. Základ ich vlády spočíval v spoločnom zhodnutí sa na danom riešenom probléme. Ale keďže v celých ľudských dejinách platí, ak sa človek dostane k moci tak sa snaží z toho čo najviac vyťažiť a problémy, ktorých sa nedokázali títo štyria cisári zhodnúť, sa postupom času hromadilo stále viac a viac nezhôd a konfliktov. Práve tieto nezhody vyvrcholili až k vypuknutiu nepokojov.