Slovenská zdravotnícka univerzita v Bratislave
Fakulta ošetrovateľstva a zdravotníckych odborných štúdiíBakalárska práca: Komplexná ošetrovateľská starostlivosť o pacientov s hepatitídou typu C u abstinujúcich drogovo závislých
Skryť detaily | Obľúbený- Kvalita:84,6 %
- Typ:Bakalárska práca
- Univerzita:Slovenská zdravotnícka univerzita v Bratislave
- Fakulta:Fakulta ošetrovateľstva a zdravotníckych odborných štúdií
- Kategória:Prírodné vedy
- Podkategória:Zdravotníctvo, Lekárstvo
- Dokumentácia:Stiahni
- Rozsah A4:75 strán
- Zobrazené:10 237 x
- Stiahnuté:75 x
- Veľkosť:2,6 MB
- Formát a prípona:MS Office Word (.doc)
- Jazyk:slovenský
- ID projektu:4740
- Posledna úprava:11.10.2017
Výchova k samostatnosti a nezávislosti je najlepším predpokladom toho, aby sa človek nestal závislým.
Na Slovensku sa predpokladá, že takmer každý druhý jedinec, ktorý si vnútro žilovo /intravenózne/ aplikoval drogy (40%) bol infikovaný vírusom hepatitídy typu C .
Chronická hepatitída C (HCV) je chronické vírusové ochorenie, spôsobené vírusom hepatitídy C, ktorého štruktúra gnómu bola po prvýkrát opísaná Houghtonom v roku 1989. . Do roku 1989 bol tento typ hepatitídy diagnostikovaný ako nonAnonB hepatitída. Vírus sa zaraďuje do čeľade flaviridae. HCV má Ribonukleová kiselina (RNA) genóm s obsahom 10 000 nukleotidov, príslušný génový produkt obsahuje 3000 aminokyselín. Na základe rozdielnej štruktúry gnómu sa v súčasnosti delí do 6 základných genotypov podľa Simondsovej klasifikácie. Rozšírenie genotypov v jednotlivých oblastiach je odlišné a pravdepodobne súvisí s dominantným spôsobom šírenia HCV infekcie v konkrétnej populácii. Dominantný genotyp zrejme odpovedá aj času uvedenia a šírenia hepatitídy typu C v danej oblasti. Distribúcia jednotlivých genotypov má geografickú závislosť a celosvetovo najčastejšie genotypy sú 1, 2 a 3. V Európe sa vyskytujú genotyp 1 a 3.
Infekcia postihuje viaceré orgány ľudského organizmu (extrahepatálna manifestácia ochorenia), avšak klinicky a laboratórne najčastejšie prebieha po obrazom chronického infekčného zápalu pečene (hepatitídy).
Najčastejšími cestami prenosu infekcie sú parenterálna cesta (krvná cesta), sexuálny stykom (hlavne homosexuálni a promiskuitní jedinci) a neznáma cesta prenosu. Celosvetovo sa udával v roku 2000 výskyt hepatitídy C 170 miliónov postihnutých s najvyššou prevalenciou v Ázii (80 miliónov), Afrike a na Strednom Východe (72 miliónov). Tieto údaje sú až štyrikrát vyššie ako pre HIV pozitívnych jedincov. Na Slovensku sú najpočetnejšími rizikovými skupinami drogovo závislí jedinci a hemodialyzovaní pacienti..
Až 80 % infikovaných pacientov vírusom hepatitídy typu C prechádza do chronického štádia (trvanie infekcie viac ako 6 mesiacov) a len 20% pacientov sa vylieči spontánne bez pomoci medikamentóznej, imunomodulačnej liečby. U 10 až 20% pacientov je v priebehu niekoľkých rokov (15-20 rokov) riziko vzniku cirhózy pečene (irreverzibilné poškodenie pečene) a u 2-4 % rakoviny pečene. Vznik primárneho hepatoceluárneho karcinómu je pri infekcii HCV častejších ako pri infekcii vírusom hepatitídy B, aj keď stále nie je známy jeho presný patomechanizmus.
Na Slovensku sa predpokladá, že takmer každý druhý jedinec, ktorý si vnútro žilovo /intravenózne/ aplikoval drogy (40%) bol infikovaný vírusom hepatitídy typu C .
Chronická hepatitída C (HCV) je chronické vírusové ochorenie, spôsobené vírusom hepatitídy C, ktorého štruktúra gnómu bola po prvýkrát opísaná Houghtonom v roku 1989. . Do roku 1989 bol tento typ hepatitídy diagnostikovaný ako nonAnonB hepatitída. Vírus sa zaraďuje do čeľade flaviridae. HCV má Ribonukleová kiselina (RNA) genóm s obsahom 10 000 nukleotidov, príslušný génový produkt obsahuje 3000 aminokyselín. Na základe rozdielnej štruktúry gnómu sa v súčasnosti delí do 6 základných genotypov podľa Simondsovej klasifikácie. Rozšírenie genotypov v jednotlivých oblastiach je odlišné a pravdepodobne súvisí s dominantným spôsobom šírenia HCV infekcie v konkrétnej populácii. Dominantný genotyp zrejme odpovedá aj času uvedenia a šírenia hepatitídy typu C v danej oblasti. Distribúcia jednotlivých genotypov má geografickú závislosť a celosvetovo najčastejšie genotypy sú 1, 2 a 3. V Európe sa vyskytujú genotyp 1 a 3.
Infekcia postihuje viaceré orgány ľudského organizmu (extrahepatálna manifestácia ochorenia), avšak klinicky a laboratórne najčastejšie prebieha po obrazom chronického infekčného zápalu pečene (hepatitídy).
Najčastejšími cestami prenosu infekcie sú parenterálna cesta (krvná cesta), sexuálny stykom (hlavne homosexuálni a promiskuitní jedinci) a neznáma cesta prenosu. Celosvetovo sa udával v roku 2000 výskyt hepatitídy C 170 miliónov postihnutých s najvyššou prevalenciou v Ázii (80 miliónov), Afrike a na Strednom Východe (72 miliónov). Tieto údaje sú až štyrikrát vyššie ako pre HIV pozitívnych jedincov. Na Slovensku sú najpočetnejšími rizikovými skupinami drogovo závislí jedinci a hemodialyzovaní pacienti..
Až 80 % infikovaných pacientov vírusom hepatitídy typu C prechádza do chronického štádia (trvanie infekcie viac ako 6 mesiacov) a len 20% pacientov sa vylieči spontánne bez pomoci medikamentóznej, imunomodulačnej liečby. U 10 až 20% pacientov je v priebehu niekoľkých rokov (15-20 rokov) riziko vzniku cirhózy pečene (irreverzibilné poškodenie pečene) a u 2-4 % rakoviny pečene. Vznik primárneho hepatoceluárneho karcinómu je pri infekcii HCV častejších ako pri infekcii vírusom hepatitídy B, aj keď stále nie je známy jeho presný patomechanizmus.