Meranie: Laboratórne cvičenie - Určenie bodu tuhnutia z priebehu teploty
Skryť detaily | Obľúbený- Kvalita:80,5 %
- Typ:Meranie
- Univerzita:Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre
- Fakulta:Technická fakulta
- Kategória:Technika
- Podkategória:Strojárstvo
- Predmet:Fyzika
- Študijný program:Kvalita a bezpečnosť pri výrobných technológiách
- Autor:Au.Matt
- Ročník:1. ročník
- Rozsah A4:5 strán
- Zobrazené:827 x
- Stiahnuté:5 x
- Veľkosť:22,6 MB
- Formát a prípona:MS Office Word (.doc)
- Jazyk:slovenský
- ID projektu:47400
- Posledna úprava:18.10.2018
Pomôcky: Rothov prístroj, teplomer, elektrický varič, Bunzenov stojan, skúmaná látka, stopky
Teória:
Jednoduchá látka v závislosti od teploty a tlaku sa môže vyskytovať v troch fázach - skupenstvách: tuhom, kvapalnom a plynnom. Pri zmene teploty alebo tlaku môže látka prejsť z jednej fázy do druhej. Tento prechod vo všeobecnosti voláme fázový prechod ( v niektorých prípadoch zmena skupenstva ). Najznámejšie fázové prechody sú prechody látky z tuhého skupenstva do kvapalného, z kvapalného do plynného, prechod z jednej kryštalickej modifikácie do druhej, prechod kovu do supravodivého stavu a prechod kovu z feromagnetického do paramagnetického stavu. Pri fázových prechodoch sa môže teplo uvoľňovať alebo absorbovať.
Dôležitým fázovým prechodom je prechod z tuhej fázy do kvapaliny resp. naopak, ktorý nazývame topenie resp. tuhnutie. Najčastejší prípad tunutia je kryštalizácia.
Skupenské teplo tuhnutia (topenia) je množstvo tepla, ktoré treba odobrať (pridať) látke, aby sa pri konštantnej teplote zmenilo skupenstvo z kvapalnej na tuhú fázu (z tuhej na kvapalnú). Vyjadrujeme ho v J. Merné skupenské teplo tuhnutia je dané ako podiel skupenského tepla tuhnutia a hmotnosti látky. Vyjadrujeme ho v J.kg-1. Teplota tuhnutia je teplota, pri ktorej môžu za daného tlaku koexistovať pevná a kvapalná fáza tej istej látky.
Teória:
Jednoduchá látka v závislosti od teploty a tlaku sa môže vyskytovať v troch fázach - skupenstvách: tuhom, kvapalnom a plynnom. Pri zmene teploty alebo tlaku môže látka prejsť z jednej fázy do druhej. Tento prechod vo všeobecnosti voláme fázový prechod ( v niektorých prípadoch zmena skupenstva ). Najznámejšie fázové prechody sú prechody látky z tuhého skupenstva do kvapalného, z kvapalného do plynného, prechod z jednej kryštalickej modifikácie do druhej, prechod kovu do supravodivého stavu a prechod kovu z feromagnetického do paramagnetického stavu. Pri fázových prechodoch sa môže teplo uvoľňovať alebo absorbovať.
Dôležitým fázovým prechodom je prechod z tuhej fázy do kvapaliny resp. naopak, ktorý nazývame topenie resp. tuhnutie. Najčastejší prípad tunutia je kryštalizácia.
Skupenské teplo tuhnutia (topenia) je množstvo tepla, ktoré treba odobrať (pridať) látke, aby sa pri konštantnej teplote zmenilo skupenstvo z kvapalnej na tuhú fázu (z tuhej na kvapalnú). Vyjadrujeme ho v J. Merné skupenské teplo tuhnutia je dané ako podiel skupenského tepla tuhnutia a hmotnosti látky. Vyjadrujeme ho v J.kg-1. Teplota tuhnutia je teplota, pri ktorej môžu za daného tlaku koexistovať pevná a kvapalná fáza tej istej látky.