Ľudskú spoločnosť je možné charakterizovať ako zložitý systém tvorený ľuďmi organizovaných do spoločenských skupín, orgánov a inštitúcií, uznávajúcich určitú hierarchiu hodnôt, pričom vzťahy ktoré vznikajú medzi jednotlivcami, skupinami, orgánmi a inštitúciami sú upravené systémom noriem (morálnych, náboženských, sociálnych, ekonomických, právnych...
Pre človeka je prirodzené, že je tvorom spoločenským, to znamená, že má prirodzenú schopnosť spájať sa s ďalšími jedincami a postupne tak vytvárať spoločenské skupiny, rodiny, rody, kmene, národy, resp. veľké spoločenské celky.
Obdobie vývoja zberačsko-loveckých (prvotnopospolných) spoločnosti Hordy (asi 50-členné skupiny) vznikali na základe pudu sebazáchovy. Všetci členovia skupiny si boli rovní. Živili sa zberom plodín a lovom. To si vyžadovalo určitú organizáciu práce, preto sa začali združovať na základe príbuzenských zväzkov, vzniká rodina ako základná organizačná jednotka spoločnosti. Na základe tejto rodiny vznikol rod - najskôr matriarchát, pretože zachovanie potomstva malo prvoradý význam, neskôr patriarchát.
Obdobie rodových a kmeňových prvotnopospolných spoločností Rodová organizácia bola založená na spoločnom vlastníctve výrobných prostriedkov, spoločnej práci, spoločnom rozdeľovaní jej výsledkov. Rodové a neskôr kmeňové spoločnosti boli riadené vznikajúcim systémom rodových a kmeňových orgánov. Na čele rodu bol najstarší člen rodu - staršina. Najvyšším orgánom bolo rodové zhromaždenie (rada starších). Spočiatku nejestvovala ekonomická ani sociálna nerovnosť. Postupom času sa spoločnosť kmeňa začína diferencovať na riadiacich a podriadených. Na zabezpečenie politickej moci vzniká ozbrojená moc. Vznikajú vojny.
Obdobie vývoja štátom organizovaných spoločností agrárnej epochy Oddelenie poľnohospodárstva, vznik remesiel a obchodu, vznik súkromného vlastníctva. Vytvára sa nová politicko-mocenská organizácie spoločnosti - štát. (6. až 4. tisícročia. pred n. l.) - agrárna epocha Vzniká systém daní a dávok odvádzaných štátnej byrokracii.