Seminárna práca: Arabská jar a jej dôsledky

Termínom Arabská jar označujeme rozsiahlu vlnu protestov, povstaní a nepokojov, ktoré sa odohrali alebo sa stále odohrávajú vo väčšine západoázijských a severoafrických štátoch. Arabská jar začala koncom roku 2010. V niektorých štátoch mala pokojný priebeh a naopak inde mala za následok veľké krviprelievanie a vypuknutie občianskej vojny. Konkrétne motívy na spustenie revolúcie v jednotlivých štátoch boli rôzne. Vo všeobecnosti ich však spája boj proti chudobe, zlým životným podmienkam, nezamestnanosti a odpor voči skorumpovanému a autoritárskemu dlhodobo vládnucemu režimu. Väčšina štátov sa viac či menej úspešne snaží vysporiadať s následkami a zmenami, ku ktorým došlo na ich území, avšak niekde sa ešte aj dnes stále bojuje.

Za akt procesu týchto veľkých zmien v arabskom svete považujeme samo upálenie Mohammeda Buazízího 18. decembra 2010 v Tunisku, ktorý tak urobil na protest proti zlým životným podmienkam a korupcií v krajine. Jeho smrť následne iniciovala obrovské protesty po celej krajine, na konci ktorých 14. januára 2011 padla vyše 23 ročná autoritárska vláda prezidenta bin Alího, ktorý bol nútený z krajiny utiecť. Následne sa táto revolučná nálada prevalila do väčšiny arabských krajín. Priebeh a výsledky nepokojov boli v jednotlivých krajinách rôzne, avšak takmer v každej krajine sa vláda snažila potlačiť protesty silou, čo malo za následok ešte väčšie napätie a v štátoch ako Lýbia a Sýria vznikla otvorená občianska vojna. V nižšie popísaných štátoch nedosiahla Arabská jar vnútroštátny ozbrojený konflikt.