Seminárna práca: Pozemkové úpravy

Keď prechádzame krajinou, málokto z nás si uvedomí, že každý jej kúsok, pole, lúku, les či cestu niekto vlastní. Pre celé generácie našich predkov, bola pôda zdrojom obživy, prosperity a spoločenského postavenia. História evidovania nehnuteľností a evidovania vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam na Slovensku siaha do prvej polovice 19. storočia.
K hromadnému drobeniu poľnohospodárskej pôdy dochádza po zrušení poddanstva v roku 1848, keď sa roľník stal slobodným a mohol voľne disponovať s pôdou. Podľa uhorských noriem po smrti hospodára dochádzalo k deľbe pozemkov medzi všetkých dedičov v takej miere, že možno hovoriť o neracionálnom rozdrobovaní pôdy. S týmto veľmi úzko súvisí aj ich rozptýlenosť, neurčitý tvar a zlý prístup.
Rozdrobenosť pozemkového vlastníctva na Slovensku má niekoľko úrovní, jednak ide o rozdrobenosť pozemkov ako problém veľkostnej štruktúry, ale problémom je aj rozdrobenosť spoluvlastníckych podielov, čo je dedičstvo uplatňovaného uhorského práva, kedy každý dedič dedí rovnakým dielom. Tiež je tu však aj priestorový rozptyl pozemkov, ktoré sú neúčelného, nesprávneho tvaru a bez dobrej prístupnosti. Tieto skutočnosti sú dôvodom, aby štát pristúpil k pozemkovým úpravám.