Bakalárska práca: VYUŽITIE VRSTIEV TENKÝCH KOVOVÝCH FILMOV AKO KONTAKTNEJ PLOCHY TRIBOLOGICKÉHO ELEMENTU
Skryť detaily |
Obľúbený
Úvod
S nastávajúcim zvyšovaním výkonov pracovných strojov ako aj ich súčiastok a znižovaním ich hmotnosti a materiálovej náročnosti je v poslednej dobe potrebné zabezpečiť vyššiu spoľahlivosť a dlhšiutrvanlivosť všetkých konštrukčných dielov, ale najmä najviac používaných a namáhaných elementov.
Na čo najlepšiu prevádzku súčiastok vplývajú tribologické charakteristiky aplikovaných materiálov. Vzájomný vplyv funkčných povrchov pri ich podmienenom pohybe a následnom dotyku má za dôsledok zmenu povrchov a vytvárania porúch materiálov. Najväčšie zastúpenie na zmene povrchu má opotrebenie. Opotrebenie je nevítaná a nepriaznivá zmena rozmeru materiálu a následne súčiastok. V rámci ochrany materiálových strát je prvoradá úloha priraďovaná technológiám aktívnej povrchovej ochrany materiálu.
Táto ochrana môže byť vykonávaná už priamo vo výrobe danej súčiastky, a to najmä technológiou tepelno-chemického spracovania, tepelného spracovania ako aj laserovým kalením. Následné zvyšovanie únosnosti a trvanlivosti patrí k v poslednej dobe k najväčším problémom, pričom vzniknuté otázky ohľadom používania najnovších technológií a materiálov sú predmetom rôznych článkov a štúdií, pričom každý jeden takýto článok je centrom pozornosti vedeckej komunity ako na Slovensku, tak aj zahraničí. Ako prvoradé sú otázky riešenia danej problematiky, a to je zvýšenie únosnosti a zdokonaľovanie tribologických procesov ako sú trenie, mazanie a v neposlednom rade opotrebenie. Taktiež z tohto dôvodu sa v posledných desaťročiach prikladá najväčší dôraz na skvalitňovanie vlastností použitých materiálov z rozličných pohľadov.
Veda, ktorá sa zaoberá procesmi a stavmi v umelých alebo taktiež v prirodzených tribologických systémoch, obojstranným pôsobením povrchov materiálov pri relatívnom pohybe a s tým týkajúcou sa technológiou, nazývame tribológia [2].Definíciou napísané, že tribológia je interdisciplinárny vedný odbor, ktorý sa zaoberá kontaktnými procesmi, štúdiom a popisom mazania, trenia a opotrebenia [31].
V dnešnej dobe neexistuje postup, ktorý by dokázal vytvoriť, aj za laboratórnych podmienok úplne rovný a hladký povrch. Každá vyrobená súčiastka a jej kontaktná plocha má určité anomálie drsnosti a tvaru, pričom pri vzájomnom styku dochádza k dotyku medzi najvyššími nerovnosťami povrchov, teda výbežkov, kde špecifický tlak, ktorý pôsobí v mieste dotyku, je taký obrovský, že na tomto mieste prichádza k elastickej, teda pružnej ako aj plastickej deformácii už spomínaných najvyšších nerovností povrchu súčiastky.
