Životopis: Ján Baltazár Magin
Skryť detaily | Obľúbený- Kvalita:74,7 %
- Typ:Životopis
- Univerzita:Univerzita J. Selyeho v Komárne
- Fakulta:Pedagogická fakulta
- Kategória:Humanitné vedy
- Podkategória:Pedagogika
- Predmet:Staršia slovenská literatúra
- Študijný program:Slovenský jazyk a literatúra
- Autor:aducha
- Ročník:1. ročník
- Rozsah A4:3 strán
- Zobrazené:1 095 x
- Stiahnuté:0 x
- Veľkosť:0,1 MB
- Formát a prípona:MS Office Word (.docx)
- Jazyk:slovenský
- ID projektu:47764
- Posledna úprava:22.05.2020
Portrét autora so zameraním na dielo Ostne alebo Obrana.
Ján Baltazár Magin sa narodil v roku 1981 vo Vrbovom a zomrel v roku 1735 v Dubnici nad Váhom. Bol katolíckym kňazom, básnikom a autorom prvej národnej obrany Slovákov . Vyštudoval vo Viedni teológiu, po vysvätení sa stal farárom v Iregu a Košeci a neskôr pôsobil na viacerých farnostiach, napr. v Jarku pri Nitre, Košeci pri Ilave a naposledy v Dubnici nad Váhom. V rokoch 1717 - 1718 odišiel do jezuitského kláštora v Trenčíne. Po vystriedaní viacerých pôsobísk ako kňaz žil až do konca života v Dubnici nad Váhom. Patril do rehole jezuitov a zúčastňoval sa na protireformačných úsiliach. Patril medzi výborných znalcov cirkevného a svetského práva a vynikal širokým rozhľadom v dejinách . Mal podnikavého ducha a zo svojej pomerne bohatej fary v Dubnici spravil bohatý prameň cirkevných príjmov. Často sa dostával do sporov s vrchnosťou a zastával sa poddaných, ktorých prenasledovali panskí úradníci.
Bol autorom latinských príležitostných básní, v rukopise sa zachovala jeho alegorická báseň Ecloga (1729), ktorú napísal pri príležitosti sobáša J. Illesházyho a využil v nej formu Vergíliových bukolík .
Ján Baltazár Magin sa narodil v roku 1981 vo Vrbovom a zomrel v roku 1735 v Dubnici nad Váhom. Bol katolíckym kňazom, básnikom a autorom prvej národnej obrany Slovákov . Vyštudoval vo Viedni teológiu, po vysvätení sa stal farárom v Iregu a Košeci a neskôr pôsobil na viacerých farnostiach, napr. v Jarku pri Nitre, Košeci pri Ilave a naposledy v Dubnici nad Váhom. V rokoch 1717 - 1718 odišiel do jezuitského kláštora v Trenčíne. Po vystriedaní viacerých pôsobísk ako kňaz žil až do konca života v Dubnici nad Váhom. Patril do rehole jezuitov a zúčastňoval sa na protireformačných úsiliach. Patril medzi výborných znalcov cirkevného a svetského práva a vynikal širokým rozhľadom v dejinách . Mal podnikavého ducha a zo svojej pomerne bohatej fary v Dubnici spravil bohatý prameň cirkevných príjmov. Často sa dostával do sporov s vrchnosťou a zastával sa poddaných, ktorých prenasledovali panskí úradníci.
Bol autorom latinských príležitostných básní, v rukopise sa zachovala jeho alegorická báseň Ecloga (1729), ktorú napísal pri príležitosti sobáša J. Illesházyho a využil v nej formu Vergíliových bukolík .