Pedagogika je pomerne mladá veda. Predstavuje otvorený systém poznatkov, na určitom stupni svojho vývoja, teda aj na určitej úrovni poznania reality, ktorý určuje jej predmet skúmania. Vyčlenila sa z filozofie. Názory odborníkov na pedagogiku a výchovu sú rôzne. Výstižne situáciu charakterizuje český pedagóg J. Průcha: „Jednotlivé chápanie pedagogiky vo svetle dnes neexistuje. Táto veda má rôzne varianty, líšiace sa podľa jednotlivých autorov, podľa teoretických smerov, ale aj podľa kultúrnej orientácie charakteristickej pre určitú krajinu.“ Z tohto vyplýva, že pedagogika sa zaoberá najzložitejšími otázkami nášho bytia, a to výchovou človeka.
V priebehu vývoja si pedagogika vytvorila vzťah nielen k ostatným vedám, ale tiež sa rozdelila na radu disciplín a subdisciplín, ktoré tvoria jej vnútornú štruktúru. Práve tieto disciplíny sú označované ako pedagogické vedné disciplíny.
Prvý pohľad na štruktúru pedagogiky priniesol J.F. Herbart v diele Náčrt pedagogických prednášok v roku 1835. Popisoval tam základné princípy a vlastná veda o výchove koncipovaná do pedagogiky praktickej a teoretickej. Najznámejšie delenie v dejinách českej a slovenskej pedagogiky je členenie O. Kádnera z roku 1925. O Kádner rozdelil pedagogiku na teoretickú a praktickú.
Teoretická pedagogika analyzuje pedagogické javy bez dôrazu na realizáciu poznatkov v praxi. Zaraďujeme sem aj abstraktnú pedagogiku, čo je všeobecná pedagogika a konkrétnu pedagogiku, čo je organizácia výchovy. ...