Študijný materiál: História a vznik psychológie (Úvod do psychológie)
Skryť detaily | Obľúbený- Kvalita:90,4 %
- Typ:Študijný materiál
- Univerzita:Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici
- Fakulta:Pedagogická fakulta
- Kategória:Humanitné vedy
- Podkategória:Psychológia
- Predmet:Psychológia
- Študijný program:Psychológia
- Autor:adam2402
- Ročník:1. ročník
- Rozsah A4:9 strán
- Zobrazené:725 x
- Stiahnuté:2 x
- Veľkosť:0,1 MB
- Formát a prípona:MS Office Word (.docx)
- Jazyk:slovenský
- ID projektu:47857
- Posledna úprava:05.02.2021
Vedecká psychológia
Úsilie orientovať sa v tom, čo nazývame duša, duševný život, psychika, myseľ a prežívanie, vedomie a nevedomie, osobnosť prevádza človeka cez tisíc rokov.
PRVÉ ZASTAVENIE - Dôraz na dušu
Antické Grécko - doslovný preklad slova psychológia znamená náuka o duši (grécke slovo psyché znamená duša)
Duša bola chápaná ako:
Platón (427-347 pnl) - považoval dušu za samostatnú podstatu človeka. Svojou dušou má človek vzťah k ideám, ako je krása, pravda, zbožnosť, láska. Tieto idey sú večné a svojím vzťahom k nim, skrze svoju dušu má človek na večnom živote účasť.
Aristoteles (384- 322 pnl) - Platónov žiak, autor spisu “O duši” považoval dušu za univerzálny oživujúci základ všetkých bytostí. Duša je tiež činiteľom rozumového poznania, ktorým dospievame k pravde, ktorým sa usilujeme o dobré, správne skutky. Charakteristické pre Aristotela ale je, že duša nie je entitou, schopnou existovať mimo tela, tým menej túžiaca aby sa od tela oslobodila (ako uvažoval Platón), pre ktorého je telo väzenie duše.
V stredoveku môžeme vysledovať líniu naväzujúcu predovšetkým na Platóna, a líniu naväzujúcu na Aristotela.
...
Úsilie orientovať sa v tom, čo nazývame duša, duševný život, psychika, myseľ a prežívanie, vedomie a nevedomie, osobnosť prevádza človeka cez tisíc rokov.
PRVÉ ZASTAVENIE - Dôraz na dušu
Antické Grécko - doslovný preklad slova psychológia znamená náuka o duši (grécke slovo psyché znamená duša)
Duša bola chápaná ako:
Platón (427-347 pnl) - považoval dušu za samostatnú podstatu človeka. Svojou dušou má človek vzťah k ideám, ako je krása, pravda, zbožnosť, láska. Tieto idey sú večné a svojím vzťahom k nim, skrze svoju dušu má človek na večnom živote účasť.
Aristoteles (384- 322 pnl) - Platónov žiak, autor spisu “O duši” považoval dušu za univerzálny oživujúci základ všetkých bytostí. Duša je tiež činiteľom rozumového poznania, ktorým dospievame k pravde, ktorým sa usilujeme o dobré, správne skutky. Charakteristické pre Aristotela ale je, že duša nie je entitou, schopnou existovať mimo tela, tým menej túžiaca aby sa od tela oslobodila (ako uvažoval Platón), pre ktorého je telo väzenie duše.
V stredoveku môžeme vysledovať líniu naväzujúcu predovšetkým na Platóna, a líniu naväzujúcu na Aristotela.
...