Semestrálna práca: Postrtraumatická stresová porucha (História PTSP, Príznaky a prejavy, Výskyt a obete, Diagnostika, Liečba)
Skryť detaily | Obľúbený- Kvalita:92,1 %
- Typ:Semestrálna práca
- Univerzita:Akadémia Policajného zboru v Bratislave
- Kategória:Humanitné vedy
- Podkategória:Psychológia
- Predmet:Psychológia
- Študijný program:Bezpečnostnoprávna ochrana osôb a majetku
- Autor:som.kto.som
- Ročník:1. ročník
- Rozsah A4:10 strán
- Zobrazené:802 x
- Stiahnuté:6 x
- Veľkosť:0,3 MB
- Formát a prípona:PDF dokument (.pdf)
- Jazyk:slovenský
- ID projektu:47877
- Posledna úprava:23.03.2021
Úvod
V dnešnej modernej dobe sú na ľudí vyvíjané čoraz väčšie nároky a požiadavky na ich schopnosti. Zrýchľuje sa životné tempo, zväčšuje sa okruh zodpovednosti a povinností na človeka, čo vo väčšine prípadov vyvoláva u jednotlivca stres. Stres nemá určenú presnú definíciu, no vo všeobecnosti ho môžeme vysvetliť ako obranný stav organizmu, reagujúceho na akékoľvek silné fyzické alebo psychické napätie. Nemusí byť nevyhnutne zlý, v mnohých prípadoch nám dokáže pomôcť, napríklad k dosiahnutiu cieľov. Avšak dlhodobé prežívanie ťažkých stresových alebo až traumatizujúcich situácií môže viesť k rôznym psychickým poruchám. Prežitie traumatickej udalosti (napr. autonehoda, znásilnenie, smrť blízkeho človeka) alebo aj opakované prežívanie takýchto situácií môže viesť k vzniku poruchy nazývanej Posttraumatická stresová porucha (PTSP).
Jadro
Posttraumatická stresová porucha (PTSP) je typická psychoreaktívna porucha, (vo vzniku a vývine choroby má rozhodujúcu účasť spracovanie krátkodobých alebo dlhodobých psychických podnetov, ktoré vždy ovplyvňujú ďalšie činitele), ktorá vzniká ako oneskorená reakcia na extrémny stres v dôsledku vážnych život ohrozujúcich situácií. Za dôležité pri vzniku PTSP viacero odborníkov považuje subjektívne prežívaný pocit straty kontroly jednotlivca, predpoklad zlých dôsledkov na zdravie a budúcnosť, intenzita a trvanie zážitku ako aj poranenie alebo smrť blízkeho človeka. K vzniku taktiež napomáha aj slabá, respektíve žiadna podpora rodiny a priateľov, zlé zážitky z detstva, či prekonané ochorenia. Reakcia na traumatický zážitok sa člení na 5 fáz:
...
V dnešnej modernej dobe sú na ľudí vyvíjané čoraz väčšie nároky a požiadavky na ich schopnosti. Zrýchľuje sa životné tempo, zväčšuje sa okruh zodpovednosti a povinností na človeka, čo vo väčšine prípadov vyvoláva u jednotlivca stres. Stres nemá určenú presnú definíciu, no vo všeobecnosti ho môžeme vysvetliť ako obranný stav organizmu, reagujúceho na akékoľvek silné fyzické alebo psychické napätie. Nemusí byť nevyhnutne zlý, v mnohých prípadoch nám dokáže pomôcť, napríklad k dosiahnutiu cieľov. Avšak dlhodobé prežívanie ťažkých stresových alebo až traumatizujúcich situácií môže viesť k rôznym psychickým poruchám. Prežitie traumatickej udalosti (napr. autonehoda, znásilnenie, smrť blízkeho človeka) alebo aj opakované prežívanie takýchto situácií môže viesť k vzniku poruchy nazývanej Posttraumatická stresová porucha (PTSP).
Jadro
Posttraumatická stresová porucha (PTSP) je typická psychoreaktívna porucha, (vo vzniku a vývine choroby má rozhodujúcu účasť spracovanie krátkodobých alebo dlhodobých psychických podnetov, ktoré vždy ovplyvňujú ďalšie činitele), ktorá vzniká ako oneskorená reakcia na extrémny stres v dôsledku vážnych život ohrozujúcich situácií. Za dôležité pri vzniku PTSP viacero odborníkov považuje subjektívne prežívaný pocit straty kontroly jednotlivca, predpoklad zlých dôsledkov na zdravie a budúcnosť, intenzita a trvanie zážitku ako aj poranenie alebo smrť blízkeho človeka. K vzniku taktiež napomáha aj slabá, respektíve žiadna podpora rodiny a priateľov, zlé zážitky z detstva, či prekonané ochorenia. Reakcia na traumatický zážitok sa člení na 5 fáz:
...