Celosvetovo majú severské alvary veľmi obmedzené rozmiestnenie. Nachádzajú sa najmä na pobaltskej oblasti Európa a v región Veľkých jazier v Severnej Amerike. V rámci Európskej únii sa biotop vyskytuje iba vo Švédsku (predovšetkým na ostrovoch Öland a Gotland), ďalej v Estónsku a s menšími oblasťami sa objavuje aj v juhozápadnom Fínsku. Alvary sa väčšinou vyskytujú v mozaike s príbuznými biotopmi, ako sú napríklad Fácie polo prirodzených suchomilných travinno - bylinných a krovinových porastov na vápnitom substráte, alebo Skalné travinno-bylinné porasty a Vápencové „chodníky“, teda pravidelné bloky vápenca s veľkými dlaždicami oddelenými sieťou zvislých štrbín.
Severské alvary sa vyznačujú otvorenosťou (vystuženou pastvou), rovinatosťou a vápencovým podložím. V období leta sú vystavené vetrom, ktoré spôsobujú sucho a v zime sú následkom chladu vystavené mrazu. Hlavnou charakteristikou je veľmi tenká vrstva pôdy (0-30 cm). Tá je predovšetkým produktom zvetrávania, obsahuje rozptýlené ložiská kremičitých pôd zo starých plážových hrebeňov. Vegetačný kryt je častokrát neúplný s holými škvrnami. Spoločenstvá rastlín a bezstavovcov sú väčšinou druhovo bohaté, mnohé z nich si vyvinuli rôzne adaptácie na zvládnutie drsných podmienok spojených so suchom v lete, mrazivými zimami a veternými podmienkami počas celého obdobia. ...