Stredoveká hudba a umenie úzko súvisí s náboženstvom, najmä kresťanstvom (v r. 313 vydal cisár Konštantín tzv. Milánsky edikt, ktorým zrovnoprávnil kresťanstvo s ostatnými náboženstvami). Pri bohoslužbách sa nesmeli používať žiadne hudobné nástroje, pretože podľa vtedajších názorov boli zbytočným prejavom luxusu, pohanstva a odvracali pozornosť veriacich od slov (niektorých východných kresťanských cirkvách platí tento zákaz dodnes). Ranné obdobie stredoveku je charakterizované postupným vytváraním novej európskej civilizácie, Ríša padla, prichádzajú barbari, ktorí sa usadili medzi pôvodným obyvateľstvom na vidieku a pomaly s ním splývajú. Mestá sa vyľudňujú a Európa prežíva obdobie agrárnej civilizácie. Životný program ľudí sa vyčerpáva zaobstarávaním každodenného živobytia, bojom o existenciu s prírodou i s hordami divokých bojovníkov. Jedinou "pôdou mieru" sa stal kostol. Cirkev sa v tomto období stala jedinou platformou aj pre uplatnenie vyššieho umenia, i keď ho využívala výlučne na svoje ciele. V kláštoroch sa vytvára exkluzívna kultúra, ktorá sa však nedostáva medzi ľud. V tejto situácii sa na pôde kresťanskej cirkvi vytvára prvý kultúrny poklad európskej civilizácie - kresťanský bohoslužobný spev. Od začiatkov kresťanského náboženstva sa jeho obrady viazali na hudbu. ...