Vzhľadom na liberalizované trhové prostredie sme svedkami vzniku, fungovania a zániku obchodných spoločností. Tieto spoločnosti majú počas celej svojej životnosti profil- ktorý je vlastný tejto spoločnosti. V tomto profile sú obsiahnuté výrobné prostriedky, sii zahrnuté vzťahy vzťahy s odberateľmi a dodávateľmi, sú zahrnuté nehmotné práva akými sú ochranné známky, know-how. patenty a pod. K tomuto sú taktiež viazané aj kapitál majiteľov a záväzky voči dodávateľom a veriteľom. Vzhľadom na to, že trhové prostredie netoleruje chyby v manažmente spoločnosti pripadne sa ukáže, že ponuka výrazne prevyšuje dopyt na tomto trhu, často vzniknú situácie, kedy tieto spoločnosti nie sú schopné splácať svoje záväzky voči veriteľom v lepšom prípade, alebo kumulácia hospodárskych strát môže spôsobiť úplnú stratu vlastného kapitálu v horšom prípade. V dnešnom legislatívnom rámci je potrebné chrániť subjekty, ktoré v ocitnutí sa v pozícii veriteľa, sa dostali do pozície nežiadaného investora, a preto je potrebné hľadať cestu efektívneho a zmysluplného vymoženia práv takto vzniknutých pohľadávok. Ako však konať, keď je možné fungovanie úpadcu do budxicnosti, v prípade, že by prišlo k jeho ozdraveniu? Alebo úpadok alternatívne platobná neschopnosť je len dočasná a prechodná? Bolo by nezmyselné z makroekonomického pohľadu zlikvidovať takéto subjekt)*. Pravidlá pre takýto postup jednoznačne definuje Zákon o konkurze a reštrukturalizácii.