Lipovská (2017) uvádza, že v starovekom Grécku ekonómia ako samostatná veda ešte neexistovala, ale bola súčasťou filozofie. Riešila najmä praktické a etické otázky, napr. vedenie domácnosti, odmeňovanie pracovníkov alebo určenie správneho štátneho usporiadania.
Slovo ekonómia po prvýkrát použil filozof, Sokratov žiak Xenofón z Atén. Vo svojej knihe Oikonomikos ( Oikos = dom, nomos = zákon, norma; ekonómia - správa domu), kde ukazuje, že dobrá organizácia zlepší produktivitu práce. Xenofón takisto kládol veľký dôraz na poľnohospodárstvo (Lipovská, 2017).
Platón - hedonistická predstava je potlačená predstavou, že všetci ľudia majú rovnaké potreby a je potrebná autorita, ktorá stojí nad nimi a zaisťuje im všeobecné blaho - touto autoritou je štát. Platón sa zaoberal podstatou peňazí, peniaze považoval za symbolické žetóny, ktoré nemajú žiadnu vnútornú hodnotu (Holman, 2001; Lipovská 2017).
S otázkou peňazí a ich hodnotou nesúhlasí však Platónov žiak Aristoteles - stúpenec demokracie - oceňoval súkromné vlastníctvo ako nutnú podmienku individuálnej iniciatívy. Formuloval princíp výmeny - to čo sa navzájom vymieňa, musí byť v istom ohľade rovnaké, rozlišoval aj tri funkcie peňazí, ktoré používame dodnes. Nevidel však zmysel v tom, aby sa peniaze uchovávali, a preto nevidel ani žiaden ekonomický význam úroku. Zaviedol pojmy ako úžitková hodnota (individuálna užitočnosť statkov) a výmenná hodnota (výmenný pomer s inými statkami) (Holman, 2001; Lipovská 2017). ...