Religio - revue pre religionistiku v roku 2007 zverejnilo štúdiu Břetislava Horyny s názvom „Kultúrna veda - ďalšia dilema religionistiky“, v ktorej jej autor otvorene hovorí o kríze identity religionistiky ako vedného oboru.
V štúdii narážame na tvrdenie týkajúce sa nejasného postavenia religionistiky v systéme vied, teoretickej a metodologickej nerozvinutosti oboru, autor sa vymedzuje proti interdisciplinarite, ktorá je podľa neho len zásterkou pre danú nedoriešenú otázku teórie a metodológie oboru religionistiky. V dôsledku týchto problémov a hlavne v dôsledku vytesnenia teoreticko - metodologickej roviny myslenia o religionistike v prospech úvah o možnostiach jej bezprostrednej praktickej aplikovateľnosti sa religionistika mení v jednodimenzionálnu užitočnú disciplínu. Slovami autora - dnešná religionistika vykročila opäť na cestu svojej ideologizácie. Touto opätovnou ideologizáciou sú podľa Horyny mienené snahy niektorých súčasných religionistov zastrešiť religionistiku určitými spoločenskými cieľmi. Ako uvádza v úvodnej pasáži svojej štúdie, ak prechádzame súdobú literatúru, ktorá sa venuje odbornej sebareflexii religionistiky, stretneme sa predovšetkým s religionistikou viazanou na nejakú apelatívnu formu. Môžeme si vybrať medzi religionistikou angažovanou, aplikovanou, praktickou, imaginatívnou, interkultúrnou, kognitívnou, religionistikou analogickej hermeneutiky, religionistikou aplikovanej tolerancie a mnohými ďalšími religionistikami, ktoré všetky pôsobia v dobe posteliadovskej, postfenomenologickej, alebo naopak v dobe nového docenenia kreativnej hermeneutiky, novej šance pre fenomenológiu či nové interdisciplinarity. Pokiaľ ich vôbec niečo spája, potom opäť len dalšie apely: každá z týchto religionistík chce a má býť užitočná pre spoločenskú prax.