Po skončení strednej školy, som vôbec nepomýšľala o štúdiu na vysokej škole, a už vôbec o štúdiu na vysokej škole so sociálnym zameraným. Prišiel však rok 2006. V januári som sa spolu so sestrou prihlásila na kurz opatrovateľstvo-ošetrovateľstvo, ktoré, organizuje Červený kríž. Pôvodne som kurz začala navštevovať so zámerom, odísť do Rakúska robiť opatrovateľku, a tým si privyrobiť peniaze, nakoľko som sama s dvoma dcérami. Vo februári, sme absolvovali prvú prax na Červenom kríži, v domove pre chorých ľudí, ktorí už nemohli byť v nemocnici a doma nemali nikoho, kto by sa o nich postaral. Vtedy nastal zlom, ktorý ma nútil, čím ďalej tým intenzívnejšie rozmýšľať o možných spôsoboch pomoci ľuďom, z ktorých mnohí nemali vôbec nikoho. Nikoho, kto by sa s nimi porozprával, pomohol, išiel s nimi na prechádzku, alebo bol pri nich, aby vedeli, že existuje niekto, kto o nich stojí. V tom čase mi kamarátka povedala, že študuje sociálnu prácu na Katolíckej univerzite, a vraj, aby som to skúsila aj ja. Pochádzam z katolíckej rodiny, vedená vo viere a v katolíckom duchu od malička, tak som neváhala pri výbere vysokej školy. Teraz som rada, že navštevujem túto školu a pevne verím, že po jej skončení budem môcť pomáhať mnohým ľuďom, ktorí to veľmi potrebujú.