Seminárna práca: Pedagogika 19. storočia (Pestalozzi, Herbart, Fröbel, Tolstoj, Ušinskij)
Skryť detaily | Obľúbený- Kvalita:95,2 %
- Typ:Seminárna práca
- Univerzita:Dubnický technologický inštitút v Dubnici nad Váhom
- Kategória:Humanitné vedy
- Podkategória:Pedagogika
- Predmet:Základy pedagogiky
- Študijný program:Učiteľstvo praktickej prípravy
- Autor:locko
- Ročník:1. ročník
- Rozsah A4:10 strán
- Zobrazené:1 005 x
- Stiahnuté:12 x
- Veľkosť:0,1 MB
- Formát a prípona:MS Office Word (.docx)
- Jazyk:slovenský
- ID projektu:48135
- Posledna úprava:28.02.2023
ÚVOD
Otázky výchovy patria v živote človeka k výsostne dôležitým otázkam jednotlivca i spoločnosti. Skúmaniu výchovy sa venujú vedy o výchove. Objasňujú výchovu zo svojho špecifického uhla pohľadu, analyzujú rôzne aspekty tohto zložitého fenoménu, ktorý je zásadne dôležitý pre rozvoj osobnosti človeka, život s ľuďmi a so sebou samým.
Pedagogika sa tradične definuje ako veda o výchove - edukácii, konkrétnejšie veda o výchove a vzdelaní. Medzi vedami o výchove má pedagogika osobitné miesto svojím komplexným, systémovým prístupom.
Pedagogika je pomerne mladá veda. Vyčlenila sa z filozofie, podobne ako psychológia, sociológia a ďalšie vedy.
Pedagogické myslenie 19. storočia je zastúpené množstvom významných osobností vo viacerých krajinách Európy aj v anglosaskom prostredí.
Pedagogické myslenie v 19. storočí
Až do 19. storočia sa o prírodovedu zaujímalo len niekoľko jednotlivcov, a preto nebolo nutné analyzovať technické procesy. Vzhľadom na obrovský rozvoj prírodovedy v 19. storočí sa začína rozvíjať a zdokonaľovať aj technika, čím bol objavený jej praktický význam pre výrobnú prax a odhalený jej zmysel. Koncom19. storočia rozvoj hlavných priemyselných odvetví už nebol mysliteľný bez úzkej spolupráce moderného spôsobu výroby a technológií s vedou.
Popisovaná skutočnosť sa mení na skutočnosť analyzovanú, vyjadrenú a redukovanú pojmovým systémom, rekonštruovanú s cieľom využitia pre svoju vlastnú potrebu. Len čo sa prírodovedecká koncepcia stala základom modernej techniky, osvojuje si ju široký okruh ľudí. Tak vzniká priestor pre inštitucionálny charakter vzdelávania. V prvej polovici 19. storočia sa začína meniť aj obsah učebníc. Svet človeka sa oddeľuje od analyzovaných prírodných javov. Príklad z prírody nemusí v sebe obsahovať morálny rozmer, musí však byť javovo reprezentatívny a osvetliť celý komplex javov.
...
Otázky výchovy patria v živote človeka k výsostne dôležitým otázkam jednotlivca i spoločnosti. Skúmaniu výchovy sa venujú vedy o výchove. Objasňujú výchovu zo svojho špecifického uhla pohľadu, analyzujú rôzne aspekty tohto zložitého fenoménu, ktorý je zásadne dôležitý pre rozvoj osobnosti človeka, život s ľuďmi a so sebou samým.
Pedagogika sa tradične definuje ako veda o výchove - edukácii, konkrétnejšie veda o výchove a vzdelaní. Medzi vedami o výchove má pedagogika osobitné miesto svojím komplexným, systémovým prístupom.
Pedagogika je pomerne mladá veda. Vyčlenila sa z filozofie, podobne ako psychológia, sociológia a ďalšie vedy.
Pedagogické myslenie 19. storočia je zastúpené množstvom významných osobností vo viacerých krajinách Európy aj v anglosaskom prostredí.
Pedagogické myslenie v 19. storočí
Až do 19. storočia sa o prírodovedu zaujímalo len niekoľko jednotlivcov, a preto nebolo nutné analyzovať technické procesy. Vzhľadom na obrovský rozvoj prírodovedy v 19. storočí sa začína rozvíjať a zdokonaľovať aj technika, čím bol objavený jej praktický význam pre výrobnú prax a odhalený jej zmysel. Koncom19. storočia rozvoj hlavných priemyselných odvetví už nebol mysliteľný bez úzkej spolupráce moderného spôsobu výroby a technológií s vedou.
Popisovaná skutočnosť sa mení na skutočnosť analyzovanú, vyjadrenú a redukovanú pojmovým systémom, rekonštruovanú s cieľom využitia pre svoju vlastnú potrebu. Len čo sa prírodovedecká koncepcia stala základom modernej techniky, osvojuje si ju široký okruh ľudí. Tak vzniká priestor pre inštitucionálny charakter vzdelávania. V prvej polovici 19. storočia sa začína meniť aj obsah učebníc. Svet človeka sa oddeľuje od analyzovaných prírodných javov. Príklad z prírody nemusí v sebe obsahovať morálny rozmer, musí však byť javovo reprezentatívny a osvetliť celý komplex javov.
...