Na vývojové fázy strategického riadenia existujú viaceré názory, ktoré sú zhodné v tom, že prezentujú postupný prechod od jednoduchších prístupov k zložitejším, od mechanických riešení k tvorivým, od reagovania predovšetkým na interné problémy taktiež na externé a na zosúladenie takýchto predpokladov. •Finančne orientované plánovanie - začalo sa presadzovať v 50-tych rokoch a 60-tych rokoch 20. storočia. Dôraz sa kládol na krátkodobé riadenie, preferuje funkčné prístupy k riadeniu a typickými nástrojmi sú rozpočtovníctvo a finančná kontrola. •Pravdepodobne orientované plánovanie (strategické plánovanie) - vzniká koncom 60-tych a zač. 70-tych rokov. Dôraz kladie na časové štruktúrovanie plánovania a na jeho dlhodobé pôsobenie (prognózovanie). •Externe orientované plánovanie - začína pôsobiť v druhej polovici 70-tych rokov. Má marketingové črty a teda sa sústreďuje na trh a na zákazníka - vzniká ako reakcia na zvyšujúcu sa konkurenciu na svetovom trhu. Vzniká potreba dynamických reakcií na trhové zmeny a zvýšenie úrovne strategického myslenia manažérov. •Strategický manažment (integrované strategické riadenie) - je posledným štádiom a pôsobí dodnes. Je prienikom predošlých štádií, ale je ešte obohatený o: -chápanie strategického riadenia ako procesu, -hľadanie neustálej rovnováhy medzi vnútorným a vonkajším prostredím, -prenesenie strategickej zodpovednosti na viac úrovní riadenia, -zmenu myslenia (v časovom horizonte, v zmene obsahu a štýlu manažovania), -uvedomenie si komplexnosti, nepretržitosti, dynamiky a flexibility riadenia strategického procesu.