Základnú zložku rozpočtu verejnej správy predstavuje štátny rozpočet. Definuje príjmy a výdavky vlády, ktorá hospodári s viac ako polovicou výdavkov celkového rozpočtu verejnej správy. Štátny rozpočet musí byť schválený parlamentom vo forme zákona. Zákon o štátnom rozpočte ( alebo tzv. Zákon roka ) je výsledkom celoročnej práce ministerstva financií, ktorého návrh sa najskôr predkladá Európskej komisii na schválenie, následne po schválení ( apríl-máj), sa rokuje na úrovni vlády, ktorá o návrhu rozhodne v septembri-októbri aktuálneho roka. V polovici októbra je tento návrh predložený do Národnej rady na schválenie. Každý návrh rozpočtu vychádza zo schváleného rozpočtu pre aktuálny rok a to z dôvodu možného neschválenia, kedy by sa v nadchádzajúcom roku hospodárilo podľa rozpočtu z minulého roka. V takom prípade sa jedná rozpočtové provizórium. Zákon o štátnom rozpočte umožňuje zostaviť a schváliť iba vyrovnaný, či prebytkový rozpočet. Za vyrovnaný rozpočet sa považuje taký rozpočet, kde schodok dosahuje max. 0,5% hrubého domáceho produktu (HDP), avšak ako člen EÚ môžeme dosiahnuť max. schodok 3% HDP. Prebytkový rozpočet je taký, ktorý má príjmy vyššie ako výdaje a umožňuje vláde šetriť finančné prostriedky na horšie časy, alebo rýchlejšie splácať štátny dlh. Takýto rozpočet je ojedinelý a objavuje sa len v časoch hospodárskeho blahobytu. Štátny rozpočet sa skladá z príjmov, výdajov, schodku, alebo prebytku. Príjmy štátneho rozpočtu v základe delíme na daňové, nedaňové a ostatné. ...