Vypracované otázky: Občianske právo hmotné II. - Vecné práva a dedičské právo

1. Vecné práva ( pojem a druhy ).

Vecné práva - pojem = Vecné práva - termín vznikli na základe Rímskeho práva. Samotný termín vecné práva sa začal používať až v dobe recepcie Rímskeho práva (12-16. storočie) Kategória vecných práv našiel svoje miesto takmer vo všetkých občianskoprávnych kódexoch, uzákonených v 19. -20. storočí v štátoch kontinentálnej Európy.
Historicky tvoria vecné práva majetkové práva. Sú súčasťou majetkových práv. Do majetkových práv zaraďujeme - vecné, záväzkové práva. Vecné právo = absolútne subjektívne právo zabezpečujúce priame (úplné alebo čiastočné) právne ovládanie individuálne určenej veci.

Sú absolútne, platia ergo annes (voči všetkým), sú obsiahnuté v 2 časti Občianskeho zákonníka, všetci ich musia rešpektovať. Predmetom môžu byť len veci (hnuteľné alebo nehnuteľné = pozemky a stavby spojené so zemou pevným základom).
Vec - je všetko čo slúži ľudským potrebám a je ovládateľná ľudskou vôľou!

Charakteristika vecného a záväzkového práva:
Vecné práva : Vecné práva predstavujú vždy priame (úplne / čiastočné) panstvo nad vecou, právne ovládanie veci, ktoré nie je sprostredkované iným subjektom. Vecné práva zaraďujeme k absolútnym právam - absolútne práva sú pôsobiace erga omnes (vecné právo má opravného - konkrétna osoba, povinného - vždy je neurčitý počet neurčených subjektov/ celá spoločnosť). Povinnosť na strane povinných má negatívnu povahu - nekonanie niečoho (toho čím by sa zasahovalo do výkonu oprávnenia). Predmetom vecno-právnych vzťahov je vždy konkrétna vec - vec určená individuálne. Typické pre oblasť vecných práv je tá skutočnosť - zásada zmluvnej slobody je v určitom smere obmedzené, neuplatňuje sa priamo úplne = subjekty majú slobodu voľby, či založí vecné právo. Obmedzenie spočíva v tom, že voľba typov vecného práva je zákon daná ( nemožno uzavrieť inominátnu zmluvu) ako aj v zúženej možnosti formulovať obsah vecno-právneho vzťahu. Obmedzenie je dané tým, že vo sfére úpravy prevládajú kogentné normy.
Záväzkové práva : Záväzkové práva sú relatívne práva, ktoré pôsobia inter partes - medzi vždy konkrétne vymedzenými subjektmi ( na strane oprávneného aj povinného je vždy konkrétna osoba). Záväzkové práva predstavujú nepriame ovládanie veci - k uspokojeniu potrieb oprávneného dochádza v spolupráci so subjektom povinného. Vo sfére záväzkových práv sa naplno uplatňuje zásada zmluvnej slobody - spočíva v tom, že subjekt sa sám môže rozhodnúť čí založí takýto vzťah ale má možnosť aj slobodnej voľby obsahu. Prevládajú tu dispozitívne právne normy., tie od ktorých možno odchýliť.
Triedenie vecných práv. Vecné práva vieme rozdeliť do 2 základných oblastí.
...