Medzinárodná zmluva - dohoda medzi 2 alebo viacerými subjektmi MP, ktorou sa zakladajú, menia alebo rušia ich vzájomné práva a záväzky podľa MP. Viedenský dohovor o zmluvnom práve definuje MZ ako medzinárodnú dohodu, ktorá je uzatvorená medzi štátmi písomnou formou, riadi sa MP bez ohľadu na to, či je obsiahnutá v 1 dokumente, v 2 alebo viacerých súvisiacich dokumentoch a bez ohľadu na to, aké má pomenovanie.
Subjektom MZ môže byť (môže ich uzatvárať): a/ štát - má najširšiu spôsobilosť pri uzatváraní MZ, b/ MO vládnej povahy (vytvorená štátom) - obmedzená spôsobilosť, odvodená, c/ národy, ktoré bojujú za svoju svojprávnosť - obmedzená spôsobilosť, d/ povstalci - obmedzená spôsobilosť.
Za MZ sa považujú predovšetkým dohody uzatvárané medzi zvrchovanými štátmi. Medzinárodné vládne organizácie a povstalci vzhľadom na svoju obmedzenú medzinárodnoprávnu subjektivitu spravidla uzatvárajú dohody len o špecifických otázkach.
MZ nie sú dohody, v ktorých niektorá zo zmluvných strán nie je zvrchovaným štátom alebo medzinárodnou vládnou organizáciou (napr. dohoda medzi vládou štátu a cudzou súkromnou spoločnosťou). Takéto dohody sa niekedy označujú ako diagonálne. Vzťahujú sa na ne zásadne vnútroštátne predpisy (občianske alebo obchodné právo). Spory, vznikajúce pri realizácii takýchto kontraktov sa riešia pred vnútroštátnymi orgánmi (obvykle arbitrážnymi) podľa práva príslušného štátu. Zmluvné právo - samostatné odvetvie MP, ktoré upravuje pravidlá pre prijímanie, platnosť, trvanie, zmenu, výklad, ukončenie platnosti alebo zánik MZ. Názvy MZ - na označenie jednotlivých MZ sa používajú rôzne názvy: → pre 2-stranné zmluvy - dohoda, zmluva, protokol, dohovor alebo dojednanie, → pre mnohostranné zmluvy - dohovor, zmluva, dohoda, protokol, dojednanie, deklarácia → ústava alebo štatút → iné názvy - konvencia, pakt, akt, záverečný akt, modus vivendi, gentlementská dohoda,kartel, kompromis, konkordát a pod. V súčasnosti Zmluva a názov ...