Historický kontext • Gréci kolonizovali Stredomorie. Moreplavectvo a styk s inými kultúrami dali impulz k filozofovaniu. • Gréci sa organizovali v polis. Politický život bol konečným určením života. • Súperenie medzi aristokratickou Spartou a demokratickými Aténami. • Atény sú kolískou demokracie. Neexistovali v nej však záruky vlády práva, aké poznáme dnes. • Systém spoločenskej nerovnosti: Gréci, barbari, otroci.
Mýtické myslenie • Mýtus je tradovaný príbeh, ktorého zmyslom je vysvetlenie prírodných zákonitostí a morálne poučenie. • Mýtus stojí na personifikácii prírodných síl. Namiesto zákona kauzality hýbu prírodou rôzne božstvá. • Homér (Ilias a Odysea) / Hesiodos (Práce a dni) • Spravodlivosť sa prekrýva s pomstou. Moc pochádza od boha. Monarchia je lepšia ako demokracia... • V gréckom mýtickom myslení sa namiesto vedeckej prognózy používalo veštenie. • Nadprirodzený pôvod poznania bol znázornený prostredníctvom božstiev (Hermes a Apolón). • Prechod k rozumovému poznaniu je znázornený v Euripidovej tragédii Ión.
Periodizácia gréckej filozofie • Predsokratovské obdobie (od 7. - 6. stor. do 5. stor. pnl). - kozmologické obdobie: Z čoho sa skladá svet a vesmír? Iónska škola so sídlom v Miléte. • Sokratovské obdobie (od 5. stor. do 3. stor. pnl) - klasické, antropocentrické či humanistické obdobie: Čo je to človek? Dobro? Spravodlivosť? Sokrates, Platón a Aristoteles, ktorí pôsobili v Aténach. • Posokratovské obdobie (od 3. stor. pnl do 6. stor. nl) - helenistické, mystické obdobie: Aký je vzťah medzi životom a nadprirodzeným svetom? Skepticizmus, novoplatonizmus, kynizmus so sídlom v Alexandrii. ...