Celý spor sa odohrával spravidla v dvoch etapách: a) pred magistrátom (in iure) - nemohlo sa uskutočniť v dňoch zasvätených bohom (dies nefasti), kresť.sviatkov b) pred sudcom (in iudicio)
V zásade miestne príslušný bol súd v bydlisku žalovaného alebo súd, v okruhu ktorého sa nachádzala sporná vec, alebo kde došlo k deliktu, alebo napokon súd, na ktorom sa strany dohodli.
Sporové strany - ako procesná strana nemohol vystupovať hocikto. Mohol ňou byť len ten, kto bol procesne spôsobilý. V tomto smere rímske procesné právo rozoznávalo tieto druhy procesnej spôsobilosti: 1. spôsobilosť byť účastníkom civilného sporu (nemali ju otroci a ženy podriadené otc. alebo manž. moci), 2. spôsobilosť na procesné úkony, t.j. vystupovať v procese s právnymi účinkami (nemali ju nedospelí a duševne choré osoby), 3. spôsobilosť robiť návrhy pred súdom (niektoré mal. osoby a hluchonemé),
Jednotlivé druhy občianskeho procesu
Legisakčný proces - prebiehal v 2 fázach: 1. pred štátnym súdnym predstaviteľom (in iure) 2. pred súkromným sudcom (apud iudicem) - zahŕňal 5 legisakcií: a) legis actio sacramento b) legis actio per iudicis arbitrive postulationem c) Legis actio per condictionem d) Legis actio per manus iniectionem e) Legis actio per pignoris capionem - bol nepružný, čo súviselo s prísnou viazanosťou na civilný zákon, formálny a obmedzoval sa len na rímskych občanov ...