Definícia tohto pojmu nie je jednoznačná. Pochádza z latinského slova fundamentum, čo znamená základ. V rámci kresťanských denominácií sa tento pojem prvý krát objavil v rokoch 1920 a vzťahoval sa na konzervatívnych protestantov. Fundamentalizmus bol a je akousi reakciou na vrastajúcu pochybnosť v pravdu náboženstva a obranou proti modernizmu. Fundamentalisti majú obavy, že rozmáhajúci sa modernizmus, pokroky vo vede a technike zruinujú ich náboženskú vieru a morálne zásady, ktoré pokladajú za jedine správne. Všetci fundamentalisti - bez rozdielu či ide o kresťanských, moslimských alebo iných, sú presvedčení, že iba ich viera je tá pravá, pravdivá - zatiaľ čo všetky iné či už náboženské alebo nenáboženské presvedčenia sú falošné.
Fundamentalizmus je v podstate potvrdenie tradičných spôsobov správania a myslenia v reformujúcom sa spoločenskom prostredí. Cieľom fundamentalizmu je odstránenie všetkých národných hraníc medzi jednotlivými islamskými krajinami a národmi. Korán, slová a skutky Mohameda, tradícia (sunna) a islamské právo (šaría) by sa mali stať jediným zdrojom právneho systému a usporiadania spoločnosti. Popri Koráne uznáva fundamentalizmus ako ďalšiu nasledovaniahodnú normu aj správanie sa proroka Muhammada a prvých moslimov zachytené tradíciou.
Šaría (šarí’a) je islamské právo, islamský právny systém, resp. Bohom zjavené univerzálne platné (pre moslimov aj nemoslimov) pravidlá ľudského správania. Termín je odvodený od slovesa šara´a: začať, vstúpiť, rozviazať, predpísať, dať (zákony); pôvodný význam zrejme bol "cesta k napájadlu" (šarí´a- cesta, ulica; mašra - napájadlo, prameň). Islamská právna veda, ktorá sa zaoberá interpretáciou šaríe, sa nazýva fikh. ...