Komunikácia a komunikačné schopnosti patria k najdôležitejším ľudským schopnostiam, slúžia k vytváraniu, udržovaniu a pestovaniu medziľudských vzťahov. Komunikácia je jedným zo základných predpokladov socializácie človeka. Zo všetkých schopností a zručností medzi najdôležitejšie a najužitočnejšie v ľudskej spoločnosti patria komunikačné schopnosti, výmena názorov, odovzdávanie informácií. Komunikácia je teda neodmysliteľnou súčasťou života človeka, sprevádza ho v jeho osobnom, spoločenskom i profesionálnom živote.
Podľa Aristotela pozostáva komunikácia z troch súčastí:
1 Etos: Vlastnosti hovoriaceho. 2 Pátos: Emócie adresované publiku. 3 Logos: Slová, ktoré používame.
Účinná a efektívna komunikácia by mala zahŕňať všetky tieto tri zložky. Hovoriaci tým získava kredit a vážnosť a zasluhuje si vypočutie. Výber komunikačnej metódy ovplyvňuje emócie počúvajúcich a samotné posolstvo je treba podať premyslene, v logickom slede (Tracy, 2010).
Pedagogická komunikácia
Pedagogická komunikácia je špecifickým druhom sociálnej komunikácie. Jej špecifickosť je daná funkciou, rolami komunikantov, a prostredím, v ktorom sa uskutočňuje. Pedagogická komunikácia ja charakteristická tým, že: ● sa uskutočňuje medzi účastníkmi edukačného procesu, ● je výmenou informácií, ktoré sa sprostredkúvajú použitím verbálnych i neverbálnych prostriedkov, ● slúži na dosiahnutie edukačných cieľov, ● má svoj priestor i časové vymedzenie, ● riadi sa stanovenými pravidlami.
Proces edukácie sa spája s procesom komunikácie. Výmenu informácií v edukačnom procese môžeme pomenovať pedagogickou komunikáciou a miestom, kde tento proces prebieha, je škola. Hlavnými aktérmi pedagogickej komunikácie sú pedagóg a žiak. Môžeme tak povedať, že pedagogická komunikácia je špeciálnym druhom sociálnej komunikácie, lebo v jej procese ide o komunikáciu medzi účastníkmi výchovno - vzdelávacieho procesu. ...