Henry Ford taktiež bojoval s učením, hoci matematika mu išla celkom ľahko. Už od detstva Henryho Forda pútali pozornosť mechanické zariadenia. Neustále niečo drôtikoval, rozoberal naťahovacie hračky svojich súrodencov a analyzoval fungovanie každého mechanického predmetu, ktorý sa dostali do rúk. Henryho fascinovali riečne parníky a aj ďalšie parou poháňané zázraky, ktoré sa čoraz viac objavovali v jeho meste. Od svojich 10 rokov ho fascinovala technika. V 12 rokoch videl lokomotívu, čo zmenilo jeho život. Jeho matka Henryho Forda veľmi podporovala v jeho detskej záľube. Keď mal Henry Ford 13 rokov jeho matka zomrela a jeho posadnutosť mechanickými zariadeniami sa ešte viac prehĺbila, Henry Ford vnímal svoju záľubu ako misiu a posúval sa stále vpred. Myšlienky na pokračovanie v rodinnej tradícii Henry Ford zavrhol už vo svojich 13 rokoch. Pred prácou na poli dával prednosť práci vo svojej dielni. V 15 rokoch sa mu napríklad podarilo v tejto dielni zostaviť svoj prvý veľký stroj- párny priestorový motor. V 16 rokoch Henry Ford odchádza do mesta, aby si našiel prácu mechanika. Dostal miesto vo výrobni a opravovni strojov a popri svojom nízkom príjme si po večeroch privyrábal opravou hodiniek. Nasledujúce tri roky sa pohrával s myšlienkou, že si otvorí živnosť ako výrobca hodín, ale keď si spočítal náklady a pravdepodobný trh, myšlienku zavrhol. Nebol tam ani rok, keď odišiel, aby získal výučný list v spoločnosti, ktorá stavala lode a kde mal Henry Ford príležitosť pracovať na rôznych druhoch pohonov. Veľkú časť voľného času venoval technickým experimentom. Od pary postupne prešiel k benzínu a celé úsilie zameral na návrh a konštrukciu benzínových motorov. ...