Učenie nie je len o tom niečo sa ,,nabifľovať,, bez toho, aby sme to pochopili a taktiež nie o tom učiť sa z donútenia len preto, že to niekto iný od nás požaduje. Učenie by malo byť pre samotných žiakov záľubou, radosťou a potešením z toho, že sa niečo nové dozvedia a naučia. V hlavnej miere by sa mali žiaci na učení podieľať a nebyť len pasívnymi pozorovateľmi. Pretože len tak získajú z učenia zážitok, ktorý si uchovajú vo svojej pamäti a srdci aj niekoľko rokov, ba možno aj po celý život. Toto všetko nám v dnešnej dobe umožňuje práve zážitkové učenie, ktoré sa postupne dostáva do popredia a začína sa čoraz častejšie začleňovať do výchovnovzdelávacieho procesu.
Zážitkové učenie je učenie nielen prostredníctvom rozumu a rúk, ale v hlavnej miere prostredníctvom srdca. Založené je na tvorivej práci, ktorá umožňuje získanie nových skúseností a zážitkov. Práve u detí je veľmi dôležité, aby svoj okolitý svet poznávali všetkými svojimi zmyslami. Je preto nutné, aby sme deti zapájali do činnosti a budovali u nich pocit, že sú súčasťou a nielen pasívnym pozorovateľom. Dovoľme im, aby rozvíjali svoju fantáziu, ktorá je u detí jedinečná a odlišná od dospelých. Najviac sa deti naučia práve tým, že budú sami objavovať, experimentovať, skúšať. Tým získavajú vlastné skúsenosti a zážitky, ktoré môžu využiť v praxi. Práve zážitok je stavebným kameňom celého zážitkového učenia, ktorý deti získavajú z objavovania, experimentovania a podobne. ...