Osud sa s Adamom Smithom príliš nemaznal. Mal poruchu reči, kvôli ktorej bol často terčom posmeškov od spolužiakov. V pomerne mladom veku začal trpieť neurotickými prejavmi, kvôli čomu sa u neho vyvinul silný nervový tik v tvári. Možno aj to bol dôvod, prečo sa rodák z malého škótskeho mestečka Kirkcaldy asi 20 km severne od Edinburghu Adam Smith už od detstva radšej obklopoval knihami než spoločnosťou ľudí. Vďaka tomu sa vypracoval na špičkového mysliteľa. Ku knihám ho odmalička viedla nábožensky založená matka Margaret Douglasová, ktorá bola poslankyňou škótskeho parlamentu. Keď mal Adam Smith približne 4 roky, tak ho uniesla skupina cigánov, jeho strýko sa ho vybral hľadať a čoskoro ho vrátil jeho matke. Smithov životopisec John Rae, túto príhodu sarkasticky okomentoval, že Adam Smith by bol býval veľmi mizerný cigán. Vo veku 15 rokov Adam Smith začal študovať na Univerzite v Glasgove filozofiu. Už tam začal rozvíjať svoj zmysel a vášeň pre slobodu, racionalitu a slobodný prejav. Adam Smith bol veľmi dobrý žiak a rýchlo si získaval reputáciu. Raketovým tempom napredoval aj v akademickom vzdelávaní. Školu v Glasgowe ukončil už ako 17-ročný a na postgraduálne štúdiá zamieril do Oxfordu. V roku 1740 Adam Smith vstúpil do Baliol College na univerzite v Oxforde, ale ako poznamenal Wiliam Robert Scott Oxford tých čias bol iba málo, ak vôbec, naklonený tomu, čo sa malo stať jeho životným dielom. Štúdium na Oxfordskej univerzite Adam Smith považoval za „intelektuálne utlmujúce“ a výrazne menej kvalitné ako na univerzite v Glasgowe. Dobrým príkladom boja proti vzdelávaniu môže byť to, keď predstavitelia Oxfordskej univerzity našli Smitha ako číta dielo Dávida Huma s názvom Pojednanie o ľudskej prirodzený. Adam Smith bol za čítanie diela potrestaný a kniha mu bola skonfiškovaná. ...