Osobnosť je jedným z najfrekventovanejších pojmov súčasnej psychológie. Dvaja ľudia nie sú nikdy úplne rovnakí, bez ohľadu na to, či sú vychovávaní v spoločnom, alebo rozdielnom prostredí. Na druhej strane sme si všetci podobní, pretože máme rovnaké mnohé fyzické a psychické vlastnosti. Slovo osobnosť je odvodené od gréckeho slova persona - maska. Maska je typická pre herca na javisku. Na divadelných doskách sa začalo aj so štúdiom osobnosti. Vedecké výskumy osobnosti sa začali v 20. storočí. Psychológia pripisuje jednotlivým teóriám význam. Žiadna z nich nie je absolútne správna, alebo nesprávna. Majú rôznorodú orientáciu, či zameranie. Menia sa podľa toho, čo jednotlivý teoretici považujú za základ osobnosti. Môžu to byť postoje k ľuďom, minulé zážitky, motívy, špecifické funkcie.1 V psychológii osobnosti prevládajú 4 teoretické prístupy: psychoanalitický, behaviorálny, humanistický a kognitívny. V posledných desaťročiach sa začal rozvíjať aj evolučný prístup.
Psychológia osobnosti v 20. storočí sa vyvíjala v klinickom prostredí po boku psychiatrie a ďalších klinických odborov. Bola považovaná za disciplínu s vlastným predmetom a metodológiu výskumu. Psychológia osobnosti sa vyvíjala nezávisle od všeobecnej psychológie. K zblíženiu všeobecnej psychológie a psychológie osobnosti prišlo až v 40. rokoch 20. storočia, keď sa akademickí psychológovia začali zaujímať o postgraduálne štúdium nevedomia. Psychológovia sa začali viac zaujímať o experimenty, faktorové analýzy, postupy objektívnej explorácie. ...