Alexander Dubček sa narodil v novembri 1921 už po návrate rodičov Alexandra Dubčeka do Československa. Alexander Dubček sa narodil v rovnakom dome ako Ľudovít Štúr. Odpoveď na otázku prečo Dubčekovci chceli ísť do Kirgizska je, že v Biškeku bola obnovená železnica, ktorá spájala Sovietsky zväz s Európou. Fotky komunistu, ktorý nafotil Biškek sa nezhodovali s realitou. Po príchode do Kirgizska videli len schátrané budovy. Po príchode museli zrazu bojovať o holý život. Tam si museli postaviť ubytovne, lebo bývali v malých barakoch. Čo bolo horšie, že prepukla epidémia malárie. Veľa detí na maláriu zomrelo. Sklamanie bolo veľké ale neskôr prevážil idealizmus ľudí, ktorí išli do Inter Helpa. V rokoch 1925-1932 prišlo do Interhelpa v meste Biškek viac ako tisíc Českoslovákov. Medzi nimi bola rodina Dubčekovcov. Nečakali ich ľahké začiatky. Na ľudí nikto nečakal, nemali zabezpečené ubytovanie, dostali sa len k prázdnym pozemkom v stepi pri meste. Počasie bolo premenlivé, podmienky zlé, v tábore sa rozšíril týfus a malária. Už v roku 1926 otec Štefan uvažoval o ich návrate domov. Nakoniec rodina zostala a postupne sa podmienky začali zlepšovať. V rokoch 1930-1931 videli na vlastné oči dôsledky rozkulačovania. Dotklo sa ich aj obdobie hladomoru. Alexander Dubček si rozpamätal na toto obdobie ako obdobie akútneho nedostatku pitnej vody, na hlad, strašné výjavy zo železničnej stanice v Biškeku, kam privážali zo Stredného Ruska do vyhnanstva tzv. kulakov. Neskôr sa rodina presťahovala z Kirgizska z mesta Biškek do mesta Gorki, dnes Nižný Novgorod, Rusko. Mladý Alexander zažil, že zo strán učebníc sa vytrhávali strany, kde boli minulí sovietski funkcionári. Ťažko povedať ako toto mohlo ovplyvniť Alexandra Dubčeka v pohľade na komunizmus. Začiatkom roka 1935 sa Dubčekova mama s bratom Júliusom vrátili náhle na Slovensko kvôli incidentu bitky Júliusa s miestnym chlapcom. Vrátili sa k strýkovi Michalovi do Nového mesta nad Váhom. V novembri 1938, postavený pred voľbu prijať sovietske občianstvo alebo odísť už do autonómneho Slovenska sa vrátil aj otec Štefan s mladším, vtedy 17-ročným synom Alexandrom do Nového mesta nad Váhom za manželkou a synom Júliusom. Neskôr sa presťahovali do Trenčína. Prišli do zmenenej politickej situácie na Slovensku, bolo krátko po Mníchovskej dohode. V dubnickej zbrojovke sa už Juliús učil za sústružníka a jeho mladší brat Alexander ho tam nasledoval do zamestnania aj do učenia sústružníkom a strojným zámočníkom. V roku 1939 Alexander Dubček vstúpil aj do vtedy ilegálne Komunistickej strany Slovenska. Vvučil sa za strojného zámočníka a pracoval v Dubnici nad Váhom. ...