1. Pojem a obsah všeobecnej a špeciálnej zootechniky Všeobecná zootechnika Je náuka a oblasť výskumu o biológii HZ. Pracuje so znalosťami z zoológie, anatómie, embryológie, fyziológie, výživy zvierat, patológie, genetiky, matematiky a štatistiky, skúma morfologické, fyziologické a psychologické vlastnosti zvierat a metódy plemenitby (šľachtenia) zvierat. Všeobecná zootechnika učí o vzniku HZ zvierat, o rozdelení plemien o vlastnostiach zvierat o metódach plemenitby a o plemennom výbere. Zovšeobecňuje tie výsledky výskumu a vedeckého bádania, ktoré sú spoločné pre všetky druhy HZ. Študuje, analyzuje a syntetizuje všeobecné princípy biologických vied a účelne ich spája s poznatkami chovateľskej praxe. Všeobecná zootechnika je do určitej miery spätá s ekonomickými vedami (z hľadiska výrobného procesu). Jej úlohou je: - Vypracovať metodiku chovu - ohľad na potrebu jed. druhov a plemien. - Vytvárať možnosti na zámerné a rýchle zvyšovanie úžitkovosti, resp. výkonnosti. - Skúmať a vysvetľovať prírodné zákony, ktoré pôsobia na zvieratá. - Venovať pozornosť morfologickým a fyziologickým zvláštnostiam ako aj hospodárskym metódam chovu. - Venovať sa zmenám vplyvu podmienok prostredia na zvieratá. - Zaoberať sa rozmnožovaním, rastom a vývinom HZ. - Zoberať sa dedičnosťou a jej využitím v plemennom výbere. - Študovať vzťahy medzi úžitkovými vlastnosťami medzi generáciami (analýza rodokmeňov, príbuznosti zvierat). - Využívať ich pri zošľachťovaní HZ. ...