Edvard Beneš bol uznávaným účastníkom významných medzinárodných konferencii napríklad v Janove, Locarne, Haagu a Lausanne. V roku 1932 v Ženeve sa zúčastnil konferencie o konvenciách a ozbrojení. Po návratu upozornil ministra národnej obrany Bohumíra Bradáče a náčelníka Hlavného štábu armády Jána Syrového, že konferencia skončila neúspechom. Treba v roku 1936 alebo 1937 očakávať politickú a vojenskú krízu, na ktorú musí byť armáda pripravená. Prisľubil, že na posilnenie armády zoženie finančné prostriedky. Od roku 1929-1935 bol členom a podpredsedom Československej strany národne socialistickej a významne ovplyvňoval jej politiku. V rovnakom roku uzavrelo Česko-slovensko prostredníctvom Beneša spojeneckú zmluvu so Sovietskym zväzom. O samotnej zmluve hovoril Edvard Beneš aj v rozhovore pre sovietsky denník Pravda s tým, že túto zmluvu považoval za symbol návratu Ruska do Európy. Všetky média v Zväze sovietskych socialistických republík dohodu s Československom, ktorú podpísal Beneš vrele vítali. Edvard Beneš takisto pomáhal zakladať Spoločnosť národov, bol miestopredsedom, členom Rady a v roku 1935 aj predsedom. Edvard Beneš podporoval politiku kolektívnej bezpečnosti. Beneša najviac trápilo, že rumunské vzťahy so Sovietskym zväzom boli veľmi zlé a juhoslovanské sovietské vzťahy v podstate neexistovali, pretože Kráľovstvo Juhoslávie Zväz sovietskych socialistických republík neuznával. V roku 1935 Edvard Beneš formálne vystúpil z Československej strany národne socialistickej, strana ho však stále považovala za svojho prívrženca. Edvard Beneš odmietal marxizmus, a boľševizmus, ale socializmus mu bol sympatický. 18.decembra 1935 bol Edvard Beneš zvolený za hlavu štátu.