14.júna 1948 bol Klement Gottwald po abdikácia Edvarda Beneša zvolený do funkcie československého prezidenta. Václav Kopecký víťazoslávne vyhlasuje, že komunistická moc získava tretí pilier politickej moci. Obradu voľby svojho syna Gottwalda sa dožila aj jeho matka. Ruku pre zvolenie Klementa Gottwalda za prezidenta zdvihnú všetci prítomní poslanci. Gottwaldov sen je v tej chvíli kompletný. Komunisti majú všetko vo svojich rukách, ovládajú parlament vládu a najnovšie majú aj svoju hlavu štátu. Po svojom zvolení sa Gottwald zúčastňuje omše, ktorú slúži arcibiskup Beran. Potom odchádza Gottwald do Lán, aby sa poklonil Tomášovi Garriquovi Masarykovi. To je iba snaha vzbudiť dôveru u spoločnosti, táto hra však nepotrvá dlho. Katolíkov prekvapuje, komunistov udivuje Gottwaldova účasť na omši. Slávnostná omša sa udiala v dobe zhoršujúceho sa vzťahu cirkvi a štátu. Havlíčková predstava bola taká, že Gottwaldova účasť na omši prispeje k uvoľneniu atmosféry medzi cirkvou a štátom. Arcibiskup Beran bude zanedlho internovaný. Presťahovanie na Hrad predstavoval významný predel v živote Klementa Gottwalda. Na jednej strane Klement Gottwald mal lukratívny plat, ochranku, ale na druhej strane sa Klement Gottwald uzatváral pred verejnosťou. Slanského vzťah ku Gottwaldovi začal postupne preberať Alexej Čepička. Po krátkej známosti sa oženil s Gottwaldovou dcérou Martou. Alexej Čepíčka sa stal na návrh prezidenta Gottwalda architektom novej justície. 50.roky 20.storočia boli obdobím bezprávia. Zmeny, ktoré vytvoril Alexej Čepička išli jednoznačným smerom. Alexej Čepíčka sa stal druhým najvýznamnejším mužom krajiny. S rastom moci rástla túžba aj po autorite. Gottwald sa Stalinovi podriadil, ale zo začiatku odmietal rozpútať politické procesy. V januári 1949 príjal parlament zákon o jednotnom roľníckom družstve, bola to základná jednotka kolektivizácie. Všetko smerovalo k rýchlej kolektivizácie. Gottwald sa v uskutočňovaní tejto kolektivizácie angažuje. Podobný razantný Gottwaldov prístup sa prejavil vo vzťahu ku katolíckej cirkvi. Aparát pristúpil k perzekučným opatreniam. Na schôdzach vystupoval ako podriadený zemepán, hrubo urážal cirkev a ich predstaviteľov a nabádal k tvrdým činom. V septembri 1949 po tom, ako v Maďarskom procese s Lázslom Rájkom odzneli mená mnohých československých politikov však ustúpil a zavolal do Československa prvých dvoch poradcov. Títo si vytvorili pri Štátnej bezpečnosti vlastný aparát, ktorý nadobudol v krajine de facto nekontrolovanú moc. Postupne zatvárali okrem odporcov nového režimu aj tých komunistov, ktorí bojovali v španielskej občianskej vojne alebo ktorí odmietli bezvýhradnú poslušnosť Zväzu sovietskych socialistických republík. ...