Seminárna práca sa zaoberá požiarom, jeho históriou a následkami, ktoré pri požiari môžu vznikať. Je tu popísaná modelová štúdia ako udalosť a postupy v nej, ktoré treba dodržať. V tejto seminárnej práci vidieť ako nebezpečné dokážu byť požiare a ako sa dá k nim pristupocať.
Úvod
Človek ako tvor, pri prispôsobovaní sa drsným životným podmienkam, najprv objavil oheň, naučil sa ho sám zakladať a používať vo svoj prospech. Často sa však stávalo, že sa mu oheň vymkol kontrole a vtedy mu namiesto úžitku priniesol škody. Stal sa z neho živel. To viedlo človeka ku snahe obmedziť škodlivé účinky ohňa. Takáto snaha viedla postupne k poznaniu hasiacich účinkov vody za dažďa, neskôr hliny a piesku, než sa pokúsil používať k uhaseniu ohňa konáre stromov. To viedlo ku vzniku hasičského náradia a strojov na hasenie, zodpovedajúce stupňu vývoja spoločnosti v ktorej žil. Kedysi bolo hasenie požiarov neorganizované až chaotické a spôsobovalo ešte väčšiu škodu ako oheň sám. Až oveľa neskôr sa ľudstvo dopracovalo k poznaniu, že úspešný boj s požiarom je možný združovaním sa v spolkoch súvisiac s vystrojovaním a vydávaním predpisov v oblasti ochrany pred požiarmi. Vznikom Hasičského a záchranného zboru došlo predovšetkým k zjednoteniu odborného riadenia a materiálno-technického a finančného zabezpečovania jednotlivých zložiek a činnosti zboru. Bolo vytvorené Prezídium zboru ako súčasť Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, krajské riaditeľstvá zboru v sídlach 8 krajov a 51 okresných riaditeľstiev zboru. S rozvojom modernej techniky spoločnosť nadobúda názor, že stavby a technológie sú stále bezpečnejšie, čo má za následok podceňovanie rizika.