Vo svojej práci hneď na začiatku objasním stav slovenskej ekonomiky, ako
na tom aktuálne je a čím všetkým si prešla a prechádza.
Neskôr vysvetlím dôležitosť
zahraničných obchodov a vzájomnú spojitosť medzi exportom
a zamestnanosťou. Tiež poukážem a porovnám štátny dlh, ako sa vyvíjal
a ako je na tom momentálne a
zhodnotím samotný export a import na Slovensku.
V samotnom závery sú pripravené dve tabuľky, jedna patrí Česku,
druhá Slovensku a na základe spomínaných dvoch tabuliek je možné porovnať
jednotlivé ukazovatele kvality ekonomiky a vyspelosti, medzi dvoma danými
štátmi.
Slovenská ekonomika dokázala počas 30 ročného obdobia prejsť rôznymi obdobiami a zažiť svoje vrcholy aj pády. Krajina, kedysi označovaná prezývkou „tatranský tiger“, je dnes treťou najchudobnejšou ekonomikou Európskej únie s hlbokými štrukturálnymi problémami a neistou budúcnosťou. Slovenské hospodárstvo totiž stratilo svoju dynamiku. Vyspelé krajiny už nedobiehame takým tempom ako začiatkom tisícročia a pomaly začíname stagnovať.
Časy, keď hrubý domáci produkt Slovenska rástol rýchlejšie o takmer 5 až 10 percent ako priemer krajín Európskej únie, už dávno pominuli. Hospodárske približovanie sa výrazne spomalilo. Prognózy ukazujú, že rast našej ekonomiky sa dostane na priemer Únie, čo v praxi bude znamenať stagnáciu za najvyspelejšími štátmi.
Slovenská ekonomika je závislá od vývozu, čo znamená, že keď sa bude dariť exportu, bude sa dariť aj celej ekonomike. Viaceré štúdie jasne ukazujú previazanosť medzi zahraničným obchodom a bohatstvom. Pokiaľ krajina uspeje na medzinárodných trhoch, tak jej bohatstvo a konkurencieschopnosť vzrastie. Dôležitým faktorom je však pridaná hodnota, teda aby vyvážané produkty a služby nestáli len na lacnej pracovnej sile. Bohužiaľ, pridaná hodnota slovenského exportu od roku 2009 poklesla a už sa nedostala na túto úroveň.