Štátnicové otázky: Štátnicové otázky z geografie 2023/2024

3. Magmatizmus - vznik, základné typy, tvary magmatických telies. Vulkanizmus a zemetrasenie v nadväznosti na globálnu platňovú tektoniku, základné typy vulkanizmu a sopiek, hlavné oblasti vulkanizmu a zemetrasenia na Zemi. + atlas

ZEMETRASENIA
Je najčastejší prejav vnútorných - endogénnych geologických procesov, priemerne každých 30 sekúnd sa zachveje nejaká časť zemského povrchu (väčšina týchto otrasov je však slabá, takže ich registrujú iba citlivé seizmické prístroje). Následky veľkých zemetrasení si každoročne vyžiadajú 10-15 tisíc obetí (v Číne za posledných 30 storočí zahynulo v dôsledku zemetrasení takmer 15 miliónov ľudí).
Zemetrasenia sú krátkodobé otrasy zemskej kôry, vzniknuté náhlym uvoľnením energie, ktorá je prenášaná seizmickými vlnami. Uvoľnená energia sa šíri zo zdroja (ohniska) vlnovite všetkými smermi. Pri náhlom uvoľnení energie, ktorá sa predtým akumulovala v hornine, dochádza k vzniku zlomu, resp. sa energia hromadí pozdĺž už existujúcich zlomových plôch, kedy je zlom seizmicky neaktívny. Stred ohniska zemetrasenia, čiže miesto, v ktorom dochádza k vzniku zemetrasenia, sa nazýva hypocentrum, jeho kolmý priemet na zemský povrch je epicentrum. Vzdialenosť hypocentra od epicentra je hĺbka zemetrasenia. Intenzitu zemetrasenia vyjadruje magnitúda - odhad energie uvoľnenej pri zemetrasení vo forme seizmických vĺn. Silu zemetrasenia možno charakterizovať dvoma spôsobmi: intenzitou na zemskom povrchu (12 stupňová Mercalliho stupnica - MCS) a na základe uvoľnenej energie (9 stupňová Richterova stupnica) - meria sa seizmografmi. Zemetrasenia sa viažu na miesta kontaktu litosferických dosiek.

Z hypocentra sa šíria objemové seizmické vlny:
• P-vlny - kompresné, pozdĺžne - spôsobujú osciláciu častíc hornín v smere svojho pohybu, prechádzajú cez tuhé látky aj kvapaliny, sú najrýchlejšie.
• S-vlny - priečne, strižné (sekundárne), spôsobujú osciláciu častíc kolmo na smer svojho šírenia, neprechádzajú kvapalinami
• L-vlny - povrchové, dlhé vlny - majú najväčšie amplitúdy v oblasti epicentra, spôsobujú najväčšie škody, pretože vyvolávajú najintenzívnejšie pohyby zemského povrchu
• ak P a S vlny dosiahnu zemský povrch, spôsobujú ničivé otrasy
Rozdelenie zemetrasení:
- podľa pôvodu:
• tektonické zemetrasenia - sú spôsobené posunom horninových blokov na tektonickom zlome a následným vznikom seizmických vĺn, pričom dochádza k odstráneniu napätia a deformácie, ktoré bolo nahromadené na zlome a v jeho okolí
• vulkanické zemetrasenia - sú bezprostredne späté s vulkanizmom, konkrétne s hromadením a pohybom magmy v magmatickom rezervoári, ako aj pri jej výstupe sopečným komínom do krátera
• závalové zemetrasenia - sú spôsobené zrútením stropov jaskýň, masívnymi zosuvmi...
• antropogénne zemetrasenia - sú spôsobené ľudskou činnosťou - výbuchy jadrových zbraní, naplnením väčších priehradných nádrží a pod.
- podľa hĺbky:
• plytké (do 70 km) - takýchto zemetrasení je cez 85 % z celkového počtu
• stredne hlboké (70 až 300 km) - 12 %
• hlboké (300 až 700 km) - 9 %
Seizmické zóny a regionálne rozšírenie zemetrasení: