Text predstavuje Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd ako najvýznamnejší európsky nástroj ochrany základných práv, približuje jeho prijatie v rámci Rady Európy, dátumy podpisu a vstupu do platnosti a vysvetľuje, že dohovor je doplnený protokolmi a vytvára záväzný rámec pre štáty aj praktický mechanizmus ochrany pre jednotlivcov.
Vysvetľuje členenie dohovoru na tri hlavy a sumarizuje katalóg práv z Hlavy I, najmä články 2 až 14: právo na život, zákaz mučenia a neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania, zákaz otroctva a nútenej práce, právo na slobodu a bezpečnosť, právo na spravodlivé súdne konanie (verejnosť, primeraná lehota, nezávislý a nestranný súd, minimálne práva obvineného a tlmočenie), zákaz retroaktivity v trestnom práve, ochranu súkromia a rodinného života, slobodu myslenia, svedomia a náboženstva, slobodu prejavu, slobodu zhromažďovania a združovania, právo uzavrieť manželstvo, právo na účinný prostriedok nápravy a zákaz diskriminácie.
Samostatná časť sa venuje postaveniu dohovoru na Slovensku a jeho vzťahu k právu Európskej únie, vrátane súvislostí s Chartou základných práv EÚ a úvah o pristúpení EÚ k dohovoru podľa Lisabonskej zmluvy, pričom poukazuje na rozdiel medzi záväznosťou dohovoru pre členské štáty a jeho priamou aplikáciou voči inštitúciám EÚ.
Záver opisuje Európsky súd pre ľudské práva v Štrasburgu a základné procesné pravidlá konania: sťažnosť smeruje proti štátu, vyžaduje vyčerpanie vnútroštátnych prostriedkov nápravy, dodržanie lehoty na podanie, použitie predpísaného formulára, pravidlá jazyka a právne zastúpenie po notifikácii sťažnosti vláde; text uvádza aj možnosti skončenia veci (neprijateľnosť, zmier, rozsudok komory alebo Veľkej komory), záväznosť rozsudkov a typické všeobecné a individuálne opatrenia pri ich vykonaní.