Práca mapuje osobnosť Karla Marxa, základné východiská marxizmu a hlavné témy diela Kapitál v kontexte kritiky kapitalistického hospodárstva. Zámerom je ukázať, ako sa Marxove životné skúsenosti, publicistická prax a dobové politické udalosti premietli do jeho teoretických záverov o fungovaní spoločnosti, práci a vlastníctve.
V biografickej časti je načrtnuté Marxovo detstvo v Trevíre, štúdiá práva, dejín a filozofie v Bonne a Berlíne a jeho kontakt s hegelovskou dialektikou. Text zachytáva presun od akademických plánov k novinárstvu, pôsobenie v Rýnskych novinách a následné konflikty s cenzúrou, ktoré viedli k emigrácii do Paríža a neskôr do Londýna. Dôležitou líniou je spolupráca s Friedrichom Engelsom, vznik Zväzu komunistov a Manifest komunistickej strany, ako aj Marxova aktivita v medzinárodnom robotníckom hnutí.
Časť venovaná marxizmu vysvetľuje, prečo Marx považuje prácu za kľúčový zdroj spoločenského života a ako súkromné vlastníctvo podľa neho vytvára triedne rozdiely a odcudzenie práce. Približuje pojem odcudzenia ako situáciu, keď výrobky a spoločenské vzťahy nadobúdajú nad človekom cudziu moc, a načrtáva predstavu historického vývoja smerujúceho k prekonaniu tried prostredníctvom revolučnej zmeny výrobných vzťahov. Text tiež spomína neskoršie interpretácie marxizmu, jeho štátne uplatnenie vo východnom bloku a ideologické vplyvy spojené s Leninovým a Stalinovým obdobím.
Záver analytickej časti sumarizuje štruktúru Kapitálu (I. diel - proces výroby a nadhodnota; II. diel - proces obehu kapitálu; III. diel - celkový proces kapitalistickej výroby a tvorba zisku; sporný IV. diel). Vysvetľuje Marxove argumenty o vykorisťovaní, konkurencii a tlaku na mzdy, paradox modernizácie vedúci k nezamestnanosti a vznik triedneho vedomia ako predpokladu revolúcie. Práca zároveň reflektuje, že viaceré Marxove predpovede o bezprostrednom kolapse kapitalizmu sa historicky nenaplnili, no jeho kritika nerovnosti a sociálnych dôsledkov ekonomických vzťahov zostáva významnou súčasťou diskusií v ekonómii aj politike.