Seminárna práca: Odborná a znalecká činnosť v trestnom konaní

Práca vysvetľuje, ako sa v trestnom konaní využívajú odborné znalosti pri dokazovaní a aké sú rozdiely medzi písomným potvrdením, odborným vyjadrením mimo znaleckej činnosti a znaleckým posudkom. Ťažisko je na kritériu zložitosti objasňovanej skutočnosti, od ktorého závisí, aký procesný nástroj orgán činný v trestnom konaní alebo súd zvolí. Text systematicky prechádza relevantnú právnu úpravu (najmä § 141 až 152 Trestného poriadku a zákon č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch). Popisuje podmienky pribratia znalca, znaleckej organizácie alebo znaleckého ústavu, procesné formy rozhodnutia (opatrenie, uznesenie) a možnosti námietok voči osobe znalca či vecným dôvodom. Samostatné časti sú venované postaveniu znalca v trestnom konaní, jeho právam a povinnostiam, zásadám nestrannosti, súčinnosti s orgánmi konania a typickým fázam znaleckej činnosti od prípravy objektov skúmania až po formulovanie záverov. Práca približuje aj štruktúru znaleckého posudku, pravidlá jeho dopĺňania a postup pri nejasnostiach alebo pochybnostiach o správnosti posudku.

Záver sa venuje hodnoteniu znaleckého posudku zo strany súdu a praktickým problémom praxe, najmä nedostatočnej komunikácii medzi vyšetrovateľmi a znalcami, nesprávnemu formulovaniu otázok (vrátane neprimeraných právnych otázok), prieťahom pri vypracovaní posudkov a riziku procesných chýb, ktoré môžu znížiť použiteľnosť dôkazu. Práca preto zdôrazňuje potrebu presných, zrozumiteľných otázok a včasnej koordinácie, aby znalecké dokazovanie prispelo k rýchlemu a spoľahlivému objasneniu skutkového stavu.