Po zásadných zmenách v bezpečnostnom prostredí, po ukončení Studenej vojny, ale hlavne po teroristickom útoku na Svetové obchodné centrum v New Yorku 11. septembra 2001, ktorý mohli televízni diváci na celom svete sledovať v priamom televíznom prenose, sa často stretávame v bezpečnostnej a vojenskej literatúre s pojmami asymetrické prístupy, asymetrické možnosti, asymetrická vojna alebo asymetrické ohrozenia, a to bez toho, aby sme presne vedeli, čo jednotlivé pojmy definujú. Vo vystúpení generálneho tajomníka NATO lorda Robertsona na workshope The World in 2015, kde povedal, citujem: „V roku 2015 by najväčšími hrozbami mohli byť tie, ktoré nazývame asymetrické - ohrozenia, v ktorých sa nepriatelia vyhýbajú priamej konfrontácií s nami, ale využívajú zraniteľnosť našich otvorených spoločností“ (koniec citátu). Vo vystúpení predsedu maďarskej vlády Petra Medgyessyho, ktorý vo svojom vystúpení na Pražskom summite NATO povedal, citujem: „Sme v novej situácií. Čelíme asymetrickým výzvam vyžadujúcim nové typy odpovedí. Hlboká vnútorná a vonkajšia adaptácia je nevyhnutná. Kľúčom adaptácie je schopnosť adaptovať tak schopnosti ako aj spôsoby myslenia,“ (koniec citátu).
Útoky na USA sú „najlepším“ príkladom na vysvetlenie termínu asymetrické ohrozenie. Relatívne veľmi malá, ale dobre organizovaná skupina bola schopná nielen prekonať viacero bezpečnostných systémov technologicky najvyspelejšej krajiny - od národnej úrovne až po rutinnú kontrolu na letiskách - ale aj zasadiť úder, ktorého účinky vzhľadom na počet civilných obetí, bezprostredné a odvodené hospodárske škody a psychologický dopad na USA a svetovú komunitu boli porovnateľné s „klasickým vojnovým konfliktom“. Ba boli ešte silnejšie, najmä čo sa týka dlhodobej zmeny správania sa obyvateľstva. Je pochopiteľné, že táto šokujúca udalosť z 11. septembra 2001 (ktorá však iba potvrdila upozornenia analytikov na vzrastajúce nebezpečenstvo medzinárodného terorizmu) prinútila politické elity všade vo svete, nie iba v USA, aby zásadným spôsobom prehodnotili strategické prístupy k otázkam bezpečnosti jednotlivých štátov i medzinárodnej bezpečnosti.
Vzhľadom na veľkú vážnosť asymetrických hrozieb sa nemožno čudovať, že štáty siahajú k opatreniam, ktoré sú ťažko absorbovateľné pre právnikov i stratégov. Prvé reakcie vo svete boli negatívne, ale reakcia na nové hrozby si vyžaduje aj určité neštandartné postupy a opatrenia. Tradičné vojenské stratégie nenachádzajú odpovede na tieto hrozby. Výsledkom toho je potom, že proti hrozbám, ktoré nie sú vyslovene vojenského charakteru pôsobenia synergicky všetky bezpečnostné zložky štátu a musia byť podporované hlavne efektívnymi spravodajskými službami.
Psychologická atmosféra šoku a ohrozenia spôsobila, že došlo k rýchlemu prijatiu zásadných dokumentov OSN, EÚ, NATO i v jednotlivých štátoch, ktoré sa zameriavajú na boj proti terorizmu a prevenciu terorizmu. Významnou odpoveďou politických elít na výzvu, ktorú znamenal dômyselne realizovaný asymetrický útok bolo bleskové vytvorenie celosvetovej proti teroristickej koalície. Posilnila sa internacionálna dimenzia problémov, ktoré sú spojené s existenciou asymetrických ohrození.