Sociálne zabezpečenie je súčasťou sociálnej politiky a vystupuje ako nástroj na realizáciu a dosiahnutie cieľov a úloh sociálnej politiky. Sociálne zabezpečenie = súbor inštitúcií, zariadení a opatrení (právnych, finančných a organizačných), prostredníctvom ktorých a pomocou ktorých sa uskutočňuje predchádzanie, zmierňovanie a odstraňovanie nepriaznivých následkov sociálnych udalostí. Objektívna sociálna udalosť je napr. staroba, choroba, tehotenstvo, materstvo. Subjektívne sociálne udalosti = rôzne sociálno-patologické javy, napr. závislosť od drog, alkoholu a pod.
Sociálna politika je v súčasnosti veľmi významným pojmom. Podstatne sa v súčasnosti mení postavenie sociálneho zabezpečenia oproti minulosti (minulosť v tomto prípade chápeme ako obdobie pred rokom 1990). Toto sociálne zabezpečenie bolo založené na paternalistickom princípe (t.z. štát sa staral); došlo k prechode na pluralitu. Pluralita v oblasti sociálneho zabezpečenia je pluralita v 3 oblastiach: - pluralita subjektov (štát, rodiny, občania, neštátne) sociálneho zabezpečenia (je veľmi dôležitá pretože sa mení postavenie samotného občana); pred rokom 1990 bol občan objektom sociálneho zabezpečenia (bol pasívny) a v súčasnosti je občan aktívny subjekt → tzv. princíp subsidiarity hovorí o tom, že je na občanovi ako riešia svoju sociálnu situáciu, ak to nestačí nasleduje rodina, rôzne neziskové a neštátne organizácie, Cirkev... až na konci je štát, t.z. ak nedokáže pomôcť nik iní, tak túto situáciu rieši samotný štát. - pluralita v oblasti riešení = občanovi sa ponúka široká paleta (škála) riešení jeho situácie a je na ňom pre aké z týchto riešení sa rozhodne (napr. môže sa rozhodnúť pre doplnkové dôchodkové poistenie alebo pre sporiaci produkt v komerčnej banke a pod.). Občan má tak v súčasnosti väčšiu škálu rozhodovania. - pluralita zdrojov krytia = či to bude iba dôchodok alebo aj zdroje z I. a II. piliera.