Fontána je veľmi rozšíreným prvkom dnešného architektonického riešenia verejných i súkromných, mnohokrát dojmovo studených a pustých priestorov tvorených lesklými obkladmi, sklom a betónom na dosiahnutie spríjemnenia priestoru. Cieľom tejto práce nie je podať komplexnú správu o fontánach, ale poukázaním na charakteristické prístupy pri tvorbe fontán nezávisle na ich druhu, lokalizácii a historickom období ich vzniku, vyzdvihnúť využitie elementu vody na dosiahnutie efektu „živej vody“ - oživenia priestoru.
Fontána je dielo reprezentujúce vedomé úsilie využiť vodu na vytvorenie príjemného vizuálneho, prípadne aj sluchového efektu. Fontány sú preto vhodným námetom na sledovanie tzv. nefunkčného využitia vody. Pred takouto analýzou estetiky fontán a využitím vody je však potrebné si uvedomiť, že aj toto tzv. nefunkčné využitie vody vo fontánach slúži aj praktickým účelom, akým je dotváranie životného prostredia, prípadne ovplyvňovanie mikroklímy ap. Pochopenie tohto faktu môže zmierniť obavy tých, ktorí by sa inak v rámci šetrenia zdrojov vody ťažko zmierili s faktom výlučne estetického využívania vody.