Veľmi často v našom každodennom slovníku používame slovo depresia, aby sme tak označili každý stav malomyseľnosti, väčšinou prechodný, ktorý vzniká následkom nepriaznivých okolností nášho prostredia. Tieto stavy „nešťastia“ sa zjavujú u každého jedinca v niektorom momente jeho existencie, ale preto ešte nemôžeme povedať, že by daný človek trpel depresiou. Je logické, že na nepriaznivú a bolestivú situáciu (ako je strata blízkej bytosti alebo ťažká choroba) budeme reagovať nezáujmom o okolie a stratou motivácie pokračovať ďalej; to je normálne (fyziologické) a tvorí súčasť našej kultúry. Anormálne (patologické) je to, keď neexistuje žiadna zjavná príčina, ktorá by vysvetľovala nezáujem o život, alebo ak táto príčina bola prítomná v dávnej minulosti a uplynul rozumný čas na jej prekonanie. Je teda dôležité vedieť rozlišovať medzi smútkom a skutočnou depresiou.
Podľa údajov Svetovej zdravotníckej organizácie v Ženeve (WHO) je depresia pomerne najrozšírenejšia choroba na našej planéte. Ukazuje sa, že každý má v živote nevítanú príležitosť depresia v rôznej forme osobne zažiť, prípadne byť svedkom toho, že ňou trpí niekto blízky.
Na svete trpí depresiou okolo 110 miliónov mužov a žien. Je to najbežnejšia psychická porucha. Každým rokom stúpa počet depresívnych pacientov až o 3%. Depresia najviac postihuje ľudí v produktívnom veku, bez ohľadu na sociálne a ekonomické postavenie. Až 15% ľudí trpiacich depresiou sa pokúša o samovraždu a len 25% vyhľadá odbornú pomoc na psychiatrii.