Prednášky: Dejiny európskeho poľnohospodárstva

Vymedzenie dôb
Prírodné podmienky - odjakživa vytvárali podmienky pre samotnú existenciu života na Zemi.
Ich pôsobením sa tvoria:
- prvotné - báza potravín rastlinného pôvodu
- druhotné - rastlinná báza pre zvieratá, ktoré človek lovil , neskôr choval ako zdroj potravy
Predurčovali spôsob správania sa ľudských populácií:
- zotrvali v oblasti, migrácie v priestore
- početnosť populácie
- spôsob odievania
- spôsob stavania príbytkov
Vymedzenie geologických dôb
Najstaršie napísané dejiny ľudstva spadajú do poslednej geologickej doby.
Štvrtohory - kvartér, antropozoikum
Staršie - pleistocén, Mladšie - holocén
Pleistocén - trval takmer 1.mil rokov, mal 5 dôb ľadových, 4 medziľadové, 1 poľadové
Glaciál - doba ľadová
Štadiál - chladnejšie obdobia v rámci doby ľadovej
Interštadiál - teplejšie - asi taká klíma ako dnes
Interglaciál - medziľadové obdobia
Doby ľadové - daniub, günz, mindel, riss, würm
Mindelský glaciál - silné ochladenie. Európa - ovplyvnenie škandinávskym ľadovcom - južné anglicko, severné hranice Čiech a Slovenska, stredná Európa aj alpský ľadovec
Risské zaľadnenie - v strednej Európe podobné ako v mindelskom glaciáli, vo východnej Európe väčší zásah, až na dolný Dneper a Don
Würmské zaľadnenie - silné celosvetové ochladenie. Len Čiernomorie, Balkán a polostrovy v stredozemnom mori mimo rozsahu veľmi zamrznutej pôdy, Stredná Európa - opäť alpský ľdovec.
Rozšírenie severských a vnútrozemských ľadovcov - premena rozsiahlych priľadovcových oblastí na : polárne pustatiny, nehostinné a bezlesné tundry a tajgy, chladné stepi
V interglaciáloch sa hranice teplomilnej vegetácie posúvali ďaleko na sever. So zmenou podnebia a porastov v pleistocéne výmeny fauny
Doby ľadové - zvieratá : mamuty, nosorožce, kone, soby....
V priebehu pleistocénu vznikali spraše a začali vznikať rašeliny.