Žiadne národné hospodárstvo, slovenské nevynímajúc, nemôže efektívne fungovať bez zapojenia sa do medzinárodných hospodárskych vzťahov. Najmä pre malé štáty bez dostatočnej surovinovej základne, akým je aj Slovenská republika, je táto účasť na tvorbe medzinárodných vzťahov nevyhnutná. Každá krajina má určité vlastnosti, ktoré predstavujú výhody resp. nevýhody v oblasti zahraničného obchodu. Ide o tzv. komparatívne výhody. Medzi výhody slovenskej ekonomiky patria: lacná pracovná sila, nízke daňové zaťaženie, dostupnosť surovinových zdrojov, geografická poloha (v strede Európy, na hranici s novými/starými krajinami EU a tiež nečlenskými krajinami EU), priaznivé podnikateľské prostredie, otvorenosť hospodárstva voči zahraničným investorom atď... Na druhej strane sú určité komparatívne nevýhody: nízka flexibilita pracovného trhu, vysoké odvodové zaťaženie, časté legislatívne zmeny, nie vždy efektívny výkon verejnej správy, chýbajúca infraštruktúra, malá podpora vedy a vzdelania, atď...
Zahraničný obchod, no predovšetkým export, je pre slovenskú ekonomiku rozhodujúcim činiteľom, ktorý sa výrazne podieľa na tvorbe hrubého domáceho produktu a je tiež podstatnou zložkou devízových príjmov štátu. Preto aj podpora exportu patrí k prioritám hospodárskej politiky Slovenskej republiky. Podiel importovaného tovaru na celkovej ponuke , ktorý bol najmä v rokoch 1990-1992 pomerne vysoký a súvisel s jeho nedostatkom v predchádzajúcich rokoch, je v súčasnosti na úrovni cca 15 % sortimentálnej ponuky, čo súvisí s vyššími cenami tovaru z dovozu i so začatím výroby nadnárodných potravinárskych koncernov ako Nestlé, Jacobs Suchard a Coca Cola na Slovensku. Po roku 1998 sa zahraničný obchod SR, najmä vývoz, čoraz viac orientuje na automobilový priemysel a s ním súvisiace odvetvie. Veľké investície v posledných rokoch (KIA MOTORS, PEUGEOT - CITROEN) priaznivo ovplyvnili export a veľmi výraznou mierou sa podieľajú na znižovaní deficitu zahraničného obchodu. Jednostranné zameranie hospodárstva SR na automobilový priemysel však môže v budúcnosti spôsobiť závažne problémy. Nevýhodou je tiež orientácia na produkciu s nízkou pridanou hodnotou (absentujúci vývoj a výskum).