Slovenská republika prešla v rokoch 1989 - 2006viacerými zásadnými spoločenskými a politickými zmenami. V prvom rade išlo o zmenu politického charakteru štátu - prechod z totalitného k demokratickému režimu - a o výrazné posilnenie individuálnych práv a slobôd jednotlivca. Nasledovali ekonomické reformy spočívajúce v odstraňovaní bariér brániacich rozvoju trhovej ekonomiky založenej na súkromnom vlastníctve. Ďalšou oblasťou zmien bola organizácia štátu, najmä nová štruktúra a fungovanie verejnej správy a zabezpečovanie verejných služieb.
Kľúčovým nástrojom zmien v organizácii štátu a verejnej správy sa stala decentralizácia vo všetkých jej úrovniach - v politickej decentralizácii, v decentralizácii kompetencií a v decentralizácii financií. Od roku 1998 sa postupne zmenilo územnosprávneho členenie Slovenska a vytvorila sa druhá úroveň samosprávy (vyššie územné celky), presunulo sa niekoľko stoviek kompetencií zo štátnej správy na obce a na vyššie územné celky, zmenilo sa financovanie samospráv a posilnila sa tak autonómnosť rozhodovania územnej samosprávy, ako aj kontrolné mechanizmy vo verejnej správe. Realizáciou týchto zmien sa vytvorili podmienky pre vyššiu mieru participácie občana na správe vecí verejných, naplnenie princípu subsidiarity, posilnenie postavenia a zodpovednosti územnej samosprávy pri zabezpečovaní verejných služieb, ale aj pri rozvoji obcí, miest a vyšších územných celkov. Touto zásadnou zmenou sa sčasti presunul „zápas o demokraciu“ aj na úroveň obcí a vyšších územných celkov.
Decentralizovaný štát umožní lepšie využitie ľudského, výrobného a prírodného potenciálu slovenských obcí a regiónov v prospech ich obyvateľov. Decentralizácia a s tým spojená reforma verejnej správy je pre geograficky a etnicky rôznorodé Slovensko nevyhnutnosťou. Je tiež nástrojom na zmenu charakteru štátu - aby verejnosť vnímala štát nielen ako inštitúciu, ale aj ako spoločenstvo občanov, ktorí sú s ním osudovo zviazaní a ktorí by mali mať spoločný záujem o prosperitu obce, regiónu, a teda aj štátu ako celku.