Prečo sú deti v súčasnosti agresívne?“ Tak nad touto otázkou som sa naozaj až do tejto chvíle nepozastavila, no napriek tomu som vedela, že to takto v skutočnosti aj je! Mohla som to pozorovať aj na mojom bratovi, ktorý sa občas hodil o zem, začal plakať, kopať a neskončil, kým od mamy nedosiahol svoje... Tá mu z dôvodu - len aby už prestal, splnila jeho túžby a očakávania. Dočítala som sa, že z agresívneho správania dieťaťa sa často obviňuje spoločnosť, demokracia, médiá, sloboda voľby, viac možností uspokojovania potrieb, vplyv filmov... Toto je však podľa mňa na poslednom mieste. Na prvom mieste je vždy rodina a vzťahy v rodine. Agresívne správanie nevznikne z jedného dňa na druhý. Má vždy procesuálny vývin, trvá to čas, kým sa rozvíja. A najviac sa rozvíja v rodinnom prostredí, ktoré vedome alebo nevedome posilňuje tieto nevhodné agresívne formy správania. A tu sa to rysuje, dieťa musí byť v rodine emočne sýtené. Od najrannejšieho veku musí byť milované, musí mať citový vzťah aspoň k jednému rodičovi. Tu teda nezáleží až tak na tom, či sú rodičia rozvedení... Druhá vec je, že musí sa učiť správať zrelo, sociálne zrelo. Aj dieťa, ktoré je milované, môže byť agresívne. Môže byť natoľko milované, že mu je dovolené všetko. Kardinál František Tomášek sa o výchove vyjadruje takto: “Výchova dieťaťa je jeho druhým narodením...“ Preto sa dieťa musí učiť byť tolerantné, správať sa, lebo s tým sa ono nenarodí. Deti sa vskutku správajú drzejšie a rafinovanejšie. Ak však budeme k sebe úprimní my, dospelí, nemôžeme sa nepýtať: Nie je správanie detí zmenšenou kópiou našich vzťahov a nárastu agresivity medzi nami? Ak sa ich rodičia, príbuzní, ale aj hrdinovia z rozprávok a príbehov správajú agresívne, drzo a rafinovane, potom aj dieťa to opakuje. ,,Deti sa učia napodobňovaním“ To je tá správna veta v tomto prípade.